1Cantique d'Asaph. Mon peuple, écoute mes instructions! Prêtez l'oreille aux paroles de ma bouche!
1Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2J'ouvre la bouche par des sentences, Je publie la sagesse des temps anciens.
2Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
3Ce que nous avons entendu, ce que nous savons, Ce que nos pères nous ont raconté,
3To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
4Nous ne le cacherons point à leurs enfants; Nous dirons à la génération future les louanges de l'Eternel, Et sa puissance, et les prodiges qu'il a opérés.
4Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5Il a établi un témoignage en Jacob, Il a mis une loi en Israël, Et il a ordonné à nos pères de l'enseigner à leurs enfants,
5Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
6Pour qu'elle fût connue de la génération future, Des enfants qui naîtraient, Et que, devenus grands, ils en parlassent à leurs enfants,
6aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
7Afin qu'ils missent en Dieu leur confiance, Qu'ils n'oubliassent pas les oeuvres de Dieu, Et qu'ils observassent ses commandements,
7aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
8Afin qu'ils ne fussent pas, comme leurs pères, Une race indocile et rebelle, Une race dont le coeur n'était pas ferme, Et dont l'esprit n'était pas fidèle à Dieu.
8a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
9Les fils d'Ephraïm, armés et tirant de l'arc, Tournèrent le dos le jour du combat.
9Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
10Ils ne gardèrent point l'alliance de Dieu, Et ils refusèrent de marcher selon sa loi.
10Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11Ils mirent en oubli ses oeuvres, Ses merveilles qu'il leur avait fait voir.
11Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12Devant leurs pères il avait fait des prodiges, Au pays d'Egypte, dans les campagnes de Tsoan.
12Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
13Il fendit la mer et leur ouvrit un passage, Il fit dresser les eaux comme une muraille.
13Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
14Il les conduisit le jour par la nuée, Et toute la nuit par un feu éclatant.
14Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
15Il fendit des rochers dans le désert, Et il donna à boire comme des flots abondants;
15Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
16Du rocher il fit jaillir des sources, Et couler des eaux comme des fleuves.
16Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
17Mais ils continuèrent à pécher contre lui, A se révolter contre le Très-Haut dans le désert.
17A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
18Ils tentèrent Dieu dans leur coeur, En demandant de la nourriture selon leur désir.
18A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
19Ils parlèrent contre Dieu, Ils dirent: Dieu pourrait-il Dresser une table dans le désert?
19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
20Voici, il a frappé le rocher, et des eaux ont coulé, Et des torrents se sont répandus; Pourra-t-il aussi donner du pain, Ou fournir de la viande à son peuple?
20Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
21L'Eternel entendit, et il fut irrité; Un feu s'alluma contre Jacob, Et la colère s'éleva contre Israël,
21Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
22Parce qu'ils ne crurent pas en Dieu, Parce qu'ils n'eurent pas confiance dans son secours.
22pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23Il commanda aux nuages d'en haut, Et il ouvrit les portes des cieux;
23hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
24Il fit pleuvoir sur eux la manne pour nourriture, Il leur donna le blé du ciel.
24a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
25Ils mangèrent tous le pain des grands, Il leur envoya de la nourriture à satiété.
25Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
26Il fit souffler dans les cieux le vent d'orient, Et il amena par sa puissance le vent du midi;
26Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
27Il fit pleuvoir sur eux la viande comme de la poussière, Et comme le sable des mers les oiseaux ailés;
27a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
28Il les fit tomber au milieu de leur camp, Tout autour de leurs demeures.
28Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
29Ils mangèrent et se rassasièrent abondamment: Dieu leur donna ce qu'ils avaient désiré.
29A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30Ils n'avaient pas satisfait leur désir, Ils avaient encore leur nourriture dans la bouche,
30Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
31Lorsque la colère de Dieu s'éleva contre eux; Il frappa de mort les plus vigoureux, Il abattit les jeunes hommes d'Israël.
31vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
32Malgré tout cela, ils continuèrent à pécher, Et ne crurent point à ses prodiges.
32Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
33Il consuma leurs jours par la vanité, Et leurs années par une fin soudaine.
33A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
34Quand il les frappait de mort, ils le cherchaient, Ils revenaient et se tournaient vers Dieu;
34A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
35Ils se souvenaient que Dieu était leur rocher, Que le Dieu Très-Haut était leur libérateur.
35a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
36Mais ils le trompaient de la bouche, Et ils lui mentaient de la langue;
36hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
37Leur coeur n'était pas ferme envers lui, Et ils n'étaient pas fidèles à son alliance.
37a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
38Toutefois, dans sa miséricorde, il pardonne l'iniquité et ne détruit pas; Il retient souvent sa colère et ne se livre pas à toute sa fureur.
38on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
39Il se souvint qu'ils n'étaient que chair, Un souffle qui s'en va et ne revient pas.
39Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
40Que de fois ils se révoltèrent contre lui dans le désert! Que de fois ils l'irritèrent dans la solitude!
40Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
41Ils ne cessèrent de tenter Dieu, Et de provoquer le Saint d'Israël.
41A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
42Ils ne se souvinrent pas de sa puissance, Du jour où il les délivra de l'ennemi,
42Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
43Des miracles qu'il accomplit en Egypte, Et de ses prodiges dans les campagnes de Tsoan.
43ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
44Il changea leurs fleuves en sang, Et ils ne purent en boire les eaux.
44A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
45Il envoya contre eux des mouches venimeuses qui les dévorèrent, Et des grenouilles qui les détruisirent.
45Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46Il livra leurs récoltes aux sauterelles, Le produit de leur travail aux sauterelles.
46A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
47Il fit périr leurs vignes par la grêle, Et leurs sycomores par la gelée.
47Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48Il abandonna leur bétail à la grêle, Et leurs troupeaux au feu du ciel.
48Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
49Il lança contre eux son ardente colère, La fureur, la rage et la détresse, Une troupe de messagers de malheur.
49Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
50Il donna libre cours à sa colère, Il ne sauva pas leur âme de la mort, Il livra leur vie à la mortalité;
50Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
51Il frappa tous les premiers-nés en Egypte, Les prémices de la force sous les tentes de Cham.
51A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
52Il fit partir son peuple comme des brebis, Il les conduisit comme un troupeau dans le désert.
52A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53Il les dirigea sûrement, pour qu'ils fussent sans crainte, Et la mer couvrit leurs ennemis.
53Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
54Il les amena vers sa frontière sainte, Vers cette montagne que sa droite a acquise.
54A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
55Il chassa devant eux les nations, Leur distribua le pays en héritage, Et fit habiter dans leurs tentes les tribus d'Israël.
55Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
56Mais ils tentèrent le Dieu Très-Haut et se révoltèrent contre lui, Et ils n'observèrent point ses ordonnances.
56Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
57Ils s'éloignèrent et furent infidèles, comme leurs pères, Ils tournèrent, comme un arc trompeur.
57ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
58Ils l'irritèrent par leurs hauts lieux, Et ils excitèrent sa jalousie par leurs idoles.
58A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
59Dieu entendit, et il fut irrité; Il repoussa fortement Israël.
59Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
60Il abandonna la demeure de Silo, La tente où il habitait parmi les hommes;
60A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61Il livra sa gloire à la captivité, Et sa majesté entre les mains de l'ennemi.
61A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
62Il mit son peuple à la merci du glaive, Et il s'indigna contre son héritage.
62Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
63Le feu dévora ses jeunes hommes, Et ses vierges ne furent pas célébrées;
63Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
64Ses sacrificateurs tombèrent par l'épée, Et ses veuves ne pleurèrent pas.
64Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
65Le Seigneur s'éveilla comme celui qui a dormi, Comme un héros qu'a subjugué le vin.
65Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
66Il frappa ses adversaires en fuite, Il les couvrit d'un opprobre éternel.
66a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
67Cependant il rejeta la tente de Joseph, Et il ne choisit point la tribu d'Ephraïm;
67Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
68Il préféra la tribu de Juda, La montagne de Sion qu'il aimait.
68ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
69Et il bâtit son sanctuaire comme les lieux élevés, Comme la terre qu'il a fondée pour toujours.
69A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70Il choisit David, son serviteur, Et il le tira des bergeries;
70A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71Il le prit derrière les brebis qui allaitent, Pour lui faire paître Jacob, son peuple, Et Israël, son héritage.
71odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72Et David les dirigea avec un coeur intègre, Et les conduisit avec des mains intelligentes.
72A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.