1Cantique. Psaume des fils de Koré. Au chef des chantres. Pour chanter sur la flûte. Cantique d'Héman, l'Ezrachite. Eternel, Dieu de mon salut! Je crie jour et nuit devant toi.
1Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.
2Que ma prière parvienne en ta présence! Prête l'oreille à mes supplications!
2Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.
3Car mon âme est rassasiée de maux, Et ma vie s'approche du séjour des morts.
3Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!
4Je suis mis au rang de ceux qui descendent dans la fosse, Je suis comme un homme qui n'a plus de force.
4Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.
5Je suis étendu parmi les morts, Semblable à ceux qui sont tués et couchés dans le sépulcre, A ceux dont tu n'as plus le souvenir, Et qui sont séparés de ta main.
5Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
6Tu m'as jeté dans une fosse profonde, Dans les ténèbres, dans les abîmes.
6Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.
7Ta fureur s'appesantit sur moi, Et tu m'accables de tous tes flots. Pause.
7Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.
8Tu as éloigné de moi mes amis, Tu m'as rendu pour eux un objet d'horreur; Je suis enfermé et je ne puis sortir.
8Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.
9Mes yeux se consument dans la souffrance; Je t'invoque tous les jours, ô Eternel! J'étends vers toi les mains.
9Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.
10Est-ce pour les morts que tu fais des miracles? Les morts se lèvent-ils pour te louer? Pause.
10Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.
11Parle-t-on de ta bonté dans le sépulcre, De ta fidélité dans l'abîme?
11Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
12Tes prodiges sont-ils connus dans les ténèbres, Et ta justice dans la terre de l'oubli?
12Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?
13O Eternel! j'implore ton secours, Et le matin ma prière s'élève à toi.
13Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?
14Pourquoi, Eternel, repousses-tu mon âme? Pourquoi me caches-tu ta face?
14Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.
15Je suis malheureux et moribond dès ma jeunesse, Je suis chargé de tes terreurs, je suis troublé.
15Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
16Tes fureurs passent sur moi, Tes terreurs m'anéantissent;
16Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.
17Elles m'environnent tout le jour comme des eaux, Elles m'enveloppent toutes à la fois.
17Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
18Tu as éloigné de moi amis et compagnons; Mes intimes ont disparu.
18Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.
19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.