1Come la neve non conviene all’estate, né la pioggia al tempo della mèsse, così non conviene la gloria allo stolto.
1 Danga hayni waate neezu*, Danga heemar waate hari, Yaadin no beeray si hagu saamo se.
2Come il passero vaga qua e là e la rondine vola, così la maledizione senza motivo, non raggiunge l’effetto.
2 Danga sasa kaŋ go nga bar-bare yaŋo gaa, Danga kumbu-hanga nga deesiyaŋo ra, Yaadin no laaliyaŋ kaŋ sinda daliili si di.
3La frusta per il cavallo, la briglia per l’asino, e il bastone per il dosso degli stolti.
3 Barzu go bari sabbay se, Alkaabe mo farka se, goobu mo saamey banda sabbay se.
4Non rispondere allo stolto secondo la sua follia, che tu non gli abbia a somigliare.
4 Ma si saamo sanni ye a se a saamotara hina me, Zama ni ma si ciya a cine.
5Rispondi allo stolto secondo la sua follia, perché non abbia a credersi savio.
5 Ma tu saamo se a saamotara boŋ, Zama a ma si te laakalkoy nga boŋ diyaŋ gaa.
6Chi affida messaggi a uno stolto si taglia i piedi e s’abbevera di pene.
6 Boro kaŋ na samba daŋ saamo kambe ra, Nga bumbo ce no a goono ga dumbu, a ga toonye ŋwa mo.
7Come le gambe dello zoppo son senza forza, così è una massima in bocca degli stolti.
7 Danga mate kaŋ simbarko cey sinda gaabi, Yaadin no misa ga hima saamo me ra.
8Chi onora uno stolto fa come chi getta una gemma in un mucchio di sassi.
8 Danga boro kaŋ ga tondi haw finga-finga ra, Yaadin cine no boro kaŋ na saamo beerandi ga hima.
9Una massima in bocca agli stolti è come un ramo spinoso in mano a un ubriaco.
9 Danga karji kaŋ ga furo nangu mooro baji hanko kambe ra, Yaadin cine no yaasay ga hima saamey me ra.
10Chi impiega lo stolto e il primo che capita, è come un arciere che ferisce tutti.
10 Danga gaw kaŋ ga hay kulu hay ka maray, Yaadin no boro kaŋ na saamo sufuray, Da boro kaŋ na bisakoyaŋ sufuray ga hima.
11Lo stolto che ricade nella sua follia, è come il cane che torna al suo vomito.
11 Danga hansi kaŋ ye nga yeero do, Yaadin mo no saamo kaŋ ye ka nga saamotara goyo te ga hima.
12Hai tu visto un uomo che si crede savio? C’è più da sperare da uno stolto che da lui.
12 Ni ga di boro kaŋ gonda laakal nga boŋ diyaŋo gaa? Saamo gonda beeje ka bisa bora din.
13Il pigro dice: "C’è un leone nella strada, c’è un leone per le vie!"
13 Hawfuno ne: «Muusu beeri futo go no fonda boŋ, Muusu go no batama ra!»
14Come la porta si volge sui cardini così il pigro sul suo letto.
14 Danga mate kaŋ fu me daabirji ga bare nga guurey boŋ, Yaadin cine no hawfuno mo ga bare nga daarijo boŋ.
15Il pigro tuffa la mano nel piatto; gli par fatica riportarla alla bocca.
15 Hawfuno ga nga kambe daŋ hawru ra, Amma a ga maa a tiŋay nga m'a kaa ka kond'a nga meyo do.
16Il pigro si crede più savio di sette uomini che dànno risposte sensate.
16 Hawfuno gonda laakal nga boŋ diyaŋ gaa, Hal a ga bisa boro iyye wane kaŋ yaŋ ga waani ka sanni ye da fayanka.
17Il passante che si riscalda per una contesa che non lo concerne, è come chi afferra un cane per le orecchie.
17 Boro kaŋ goono ga bisa, A na nga boŋ kankam da yanje kaŋ manti a wane no, A ga hima boro kaŋ na hansi di a hangey gaa.
18Come un pazzo che avventa tizzoni, frecce e morte,
18 Danga boŋ-komay-koy kaŋ ga yulbe da hangaw da buuyaŋ catu,
19così è colui che inganna il prossimo, e dice: "Ho fatto per ridere!"
19 Yaadin no boro kaŋ na nga gorokasin halli ga hima. A ma ne mo: «Manti ay goono ga fooru no?»
20Quando mancan le legna, il fuoco si spegne; e quando non c’è maldicente, cessan le contese.
20 Tuuri-jaŋay se no danji ga bu. Naŋ kaŋ kormotante si no mo, yanje ga ban.
21Come il carbone da la brace, e le legna dànno la fiamma, così l’uomo rissoso accende le liti.
21 Danga mate kaŋ danji-bi go danj'izey se, Tuuri mo go danji se, Yaadin no boro kaŋ ga kakaw ga hima yanje tunandiyaŋ se.
22Le parole del maldicente son come ghiottonerie, e penetrano fino nell’intimo delle viscere.
22 Kormotante sanney ga hima biniyay loomayaŋ, I ga furo no jina haray gunde lokotey ra.
23Labbra ardenti e un cuor malvagio son come schiuma d’argento spalmata sopra un vaso di terra.
23 Me kaŋ ga waasu nda bine laalo, I g'i himandi nda car-cambu kaŋ i taalam da nzarfu ziibo.
24Chi odia, parla con dissimulazione; ma, dentro, cova la frode.
24 Boro kaŋ gonda konnari ga munaficitaray te nda nga meyo, Amma halliyaŋ no a goono ga jisi nga bina ra.
25Quando parla con voce graziosa, non te ne fidare, perché ha sette abominazioni in cuore.
25 Saaya kaŋ a ga sanni kaaney te, Ma s'a no cimi, Zama fanta hari iyye no ka bara a bina ra.
26L’odio suo si nasconde sotto la finzione, ma la sua malvagità si rivelerà nell’assemblea.
26 Baa kaŋ a konnaro goono ga daabu nda gulinci, A laalayaŋo ga fun taray marga jine.
27Chi scava una fossa vi cadrà, e la pietra torna addosso a chi la rotola.
27 Boro kulu kaŋ na guusu fansi, Nga bumbo no ga kaŋ a ra. Koyne, boro kulu kaŋ na tondi gunguray, Tondo ga ye ka kaŋ a boŋ.
28La lingua bugiarda odia quelli che ha ferito, e la bocca lusinghiera produce rovina.
28 Deene kaŋ na tangari te ga konna borey kaŋ yaŋ a maray. Me-kaanay meyo mo, zeeriyaŋ goy n'a ga te.