1Ex hermân, q'uehomak retal nak moco chixjunil ta aj iq'uin cuan li Santil Musik'ej. Nabaleb laj tzolonel aj balak' cuanqueb sa' ruchich'och'. Mêpâb chixjunil li c'a'ak re ru nequerabi riq'uineb, usta tâyehek' êre nak riq'uin li Dios xchal. Tento nak têtz'il rix li têrabi re xnaubal ma riq'uin li Dios xchal li neque'xye malaj inc'a'.
1ወዳጆች ሆይ፥ መንፈስን ሁሉ አትመኑ፥ ነገር ግን መናፍስት ከእግዚአብሔር ሆነው እንደ ሆነ መርምሩ፤ ብዙዎች ሐሰተኞች ነቢያት ወደ ዓለም ወጥተዋልና።
2Chi jo'ca'in naru tênau cui li Santil Musik'ej xq'uehoc re li na'leb malaj inc'a'. Li ani tâyehok re nak li Jesucristo quitz'ejcualo' ut tz'akal cuînk nak quic'ulun sa' ruchich'och', a'an li cuan li Santil Musik'ej riq'uin.
2የእግዚአብሔርን መንፈስ በዚህ ታውቃላችሁ፤ ኢየሱስ ክርስቶስ በሥጋ እንደ መጣ የሚታመን መንፈስ ሁሉ ከእግዚአብሔር ነው፥
3Ut li ani tâyehok re nak li Jesucristo inc'a' quitz'ejcualo' nak quic'ulun sa' ruchich'och', a'an mâc'a' li Santil Musik'ej riq'uin. Li na'leb a'an nachal riq'uin li xic' na-iloc re li Cristo. Abanan ac êrabiom resil chirix nak tol-êlk li xic' na-iloc re li Cristo. Ut anakcuan li na'leb a'an ac yô chi c'ulûnc sa' ruchich'och'.
3ኢየሱስ ክርስቶስም በሥጋ እንደ መጣ የማይታመን መንፈስ ሁሉ ከእግዚአብሔር አይደለም፤ ይህም የክርስቶስ ተቃዋሚው መንፈስ ነው፤ ይህም እንዲመጣ ሰምታችኋል፥ አሁንም እንኳ በዓለም አለ።
4Ex inhermân, lâex rehex chic li Dios. Lâex xecuy ut xenau xcolbal êrib chiruheb laj balak'. Xecuy xban nak li Santil Musik'ej cuan êriq'uin ut k'axal nim xcuanquil a'an chiru laj tza li cuan riq'uineb laj balak'.
4ልጆች ሆይ፥ እናንተ ከእግዚአብሔር ናችሁ አሸንፋችኋቸውማል፥ በዓለም ካለው ይልቅ በእናንተ ያለው ታላቅ ነውና።
5Li na'leb li cuan riq'uineb laj balak', a'an yal re ruchich'och' ut junes chirix a'an neque'âtinac. Ut eb li inc'a' neque'xnau xyâlal neque'rabi li inc'a' yâl li neque'xye ut neque'xpâb.
5እነርሱ ከዓለም ናቸው፤ ስለዚህ ከዓለም የሆነውን ይናገራሉ ዓለሙም ይሰማቸዋል።
6Abanan lâo ralal xc'ajol li Dios. Ut eb li neque'pâban re li Dios nocoe'rabi. Ut eb li inc'a' neque'pâban re li Dios inc'a' neque'raj kabinquil. Riq'uin a'an nac'utun ani cuan li Santil Musik'ej riq'uin ut ani cuan xmusik' laj balak' riq'uin.
6እኛ ከእግዚአብሔር ነን፤ እግዚአብሔርን የሚያውቅ ይሰማናል፤ ከእግዚአብሔር ያልሆነ አይሰማንም። የእውነትን መንፈስና የስሕተትን መንፈስ በዚህ እናውቃለን።
7Ex inhermân, chikara kib chi kibil kib xban nak li rahoc riq'uin li Dios nachal. Li ani narahoc, a'an ralal li Dios ut naxbânu li naraj li Dios.
7ወዳጆች ሆይ፥ ፍቅር ከእግዚአብሔር ስለ ሆነ፥ የሚወደውም ሁሉ ከእግዚአብሔር ስለ ተወለደ እግዚአብሔርንም ስለሚያውቅ፥ እርስ በርሳችን እንዋደድ።
8Ut li inc'a' narahoc mâcua' ralal li Dios xban nak li rahoc riq'uin li Dios nachal.
8ፍቅር የሌለው እግዚአብሔርን አያውቅም፥ እግዚአብሔር ፍቅር ነውና።
9Li Dios quixc'ut chiku chanru nak nocoxra nak quixtakla chak lix junaj chi Alal sa' ruchich'och' chi câmc sa' kac'aba' lâo. Li Dios quixtakla chak li Ralal re nak tâcuânk kayu'am chi junelic.
9በዚህ የእግዚአብሔር ፍቅር በእኛ ዘንድ ተገለጠ፥ በእርሱ በኩል በሕይወት እንኖር ዘንድ እግዚአብሔር አንድ ልጁን ወደ ዓለም ልኮታልና።
10Li tz'akal rahoc, a'an a'in: mâcua'o lâo xorahoc re li Dios. A'an ban quirahoc ke lâo xban nak quixtakla chak li Ralal chi câmc re xtojbal rix li kamâc.
10ፍቅርም እንደዚህ ነው፤ እግዚአብሔር እርሱ ራሱ እንደ ወደደን ስለ ኃጢአታችንም ማስተስሪያ ይሆን ዘንድ ልጁን እንደ ላከ እንጂ እኛ እግዚአብሔርን እንደ ወደድነው አይደለም።
11Ex hermân, xban nak k'axal nocoxra li Dios, tento ajcui' nak takara kib chi kibil kib lâo.
11ወዳጆች ሆይ፥ እግዚአብሔር እንዲህ አድርጎ ከወደደን እኛ ደግሞ እርስ በርሳችን ልንዋደድ ይገባናል።
12Mâ jun qui-iloc ru li Dios. Abanan cui nakara kib chi kibil kib, li Dios cuan kiq'uin chi junelic. Ut lix rahom li Dios tz'aklojenak ru kiq'uin.
12እግዚአብሔርን ማንም ከቶ አላየውም፤ እርስ በርሳችን ብንዋደድ እግዚአብሔር በእኛ ይኖራል ፍቅሩም በእኛ ፍጹም ሆኖአል።
13Nakanau nak cuanco riq'uin li Dios ut li Dios cuan kiq'uin xban nak li Dios quixq'ue ke li Santil Musik'ej.
13ከመንፈሱ ስለ ሰጠን፥ በእርሱ እንድንኖር እርሱም በእኛ እንዲኖር በዚህ እናውቃለን።
14Lâo lix apóstol li Jesucristo. Quikil ru li Jesucristo. Ut nakach'olob xyâlal nak li Acuabej Dios quixtakla chak li Ralal chixcolbaleb li cuanqueb sa' ruchich'och'.
14እኛም አይተናል አባትም ልጁን የዓለም መድኃኒት ሊሆን እንደ ላከው እንመሰክራለን።
15Li ani nach'oloban re nak li Jesús, a'an li Ralal li Dios, a'an cuan riq'uin li Dios, ut li Dios cuan riq'uin a'an.
15ኢየሱስ የእግዚአብሔር ልጅ እንደ ሆነ በሚታመን ሁሉ እግዚአብሔር በእርሱ ይኖራል እርሱም በእግዚአብሔር ይኖራል።
16Lâo nakapâb nak li Dios, a'an aj rahonel ut nakanau nak yâl a'an. Li rahoc nachal riq'uin li Dios. Li ani narahoc, a'an cuan riq'uin li Dios ut li Dios cuan riq'uin a'an.
16እኛም እግዚአብሔር ለእኛ ያለውን ፍቅር አውቀናል አምነንማል። እግዚአብሔር ፍቅር ነው፥ በፍቅርም የሚኖር በእግዚአብሔር ይኖራል እግዚአብሔርም በእርሱ ይኖራል።
17Riq'uin a'in tâtz'aklok ru li rahoc kiq'uin lâo re nak cauhak kach'ôl sa' xcutanquil li rakba âtin. Chanru xna'leb li Kâcua' Jesucristo, jo'canak ajcui' li kana'leb lâo nak cuânko arin sa' ruchich'och'.
17በፍርድ ቀን ድፍረት ይሆንልን ዘንድ ፍቅር በዚህ ከእኛ ጋር ተፈጽሞአል፤ እርሱ እንዳለ እኛ ደግሞ እንዲሁ በዚህ ዓለም ነንና።
18Mâc'a' kaxiu cui nakara li Dios chi tz'akal. Li tz'akal rahoc narisi li xiu. Li ani naxucuac, naxxucua lix tojbal rix lix mâc, ut li naxucuac toj mâji' natz'akloc ru li rahoc riq'uin.
18ፍጹም ፍቅር ፍርሃትን አውጥቶ ይጥላል እንጂ በፍቅር ፍርሃት የለም፥ ፍርሃት ቅጣት አለውና፤ የሚፈራም ሰው ፍቅሩ ፍጹም አይደለም።
19Lâo nakara li Dios xban nak a'an xrahoc ke xbên cua.
19እርሱ አስቀድሞ ወዶናልና እኛ እንወደዋለን።
20Cui junak naxye nak naxra li Dios ut xic' naril lix hermân, a'an aj tic'ti'. Li ani inc'a' naxra lix hermân li naril ru, ¿chan ta cui' ru nak tixra li Dios li moco naril ta ru?A'in li chak'rab quixq'ue ke li Jesucristo: Li ani naxra li Dios, tento ajcui' nak tixra lix hermân.
20ማንም። እግዚአብሔርን እወዳለሁ እያለ ወንድሙን ቢጠላ ሐሰተኛ ነው፤ ያየውን ወንድሙን የማይወድ ያላየውን እግዚአብሔርን ሊወደው እንዴት ይችላል?
21A'in li chak'rab quixq'ue ke li Jesucristo: Li ani naxra li Dios, tento ajcui' nak tixra lix hermân.
21እግዚአብሔርንም የሚወድ ወንድሙን ደግሞ እንዲወድ ይህች ትእዛዝ ከእርሱ አለችን።