¹¶ Na i te toru o nga ra ka kakahuria e Ehetere ona kakahu kuini, a tu ana ia i te marae o roto o te whare o te kingi, i te ritenga atu o te whare o te kingi; ko te kingi hoki e noho ana i runga i te torona o tona kingitanga i te whare kingi, i te r itenga mai o te tatau o te whare.

¹A stalo sa tretieho dňa, že sa obliekla Ester do kráľovského rúcha a postavila sa do vnútorného dvora domu kráľovho, oproti domu kráľovmu. A kráľ sedel na tróne svojho kráľovstva v dome kráľovstva naproti dveriam domu.

²A, i te kitenga atu o te kingi i a Ehetere, i te kuini, e tu ana i te marae ka manakohia ia e ia, a ka torona mai e te kingi te hepeta koura i tona ringa ki a Ehetere. Heoi ka whakatata atu a Ehetere, a ka pa ki te pito o te hepeta.

²A stalo sa, keď uvidel kráľ kráľovnú Ester, že stojí vo dvore, že našla milosť v jeho očiach, a kráľ vystrel zlatú berlu, ktorá bola v jeho ruke, oproti Esteri. Vtedy pristúpila Ester a dotkla sa konca berly.

³Katahi ka mea te kingi ki a ia, He aha tau mea, e te kuini, e Ehetere? he aha hoki te mea e tonoa nei e koe? ahakoa ko te hawhe o te kingitanga, ka hoatu ki a koe.

³A kráľ jej povedal: Čo chceš, kráľovná Ester? A jaká je tvoja prosba? A čo by si žiadala až do polovice kráľovstva, bude ti dané.

⁴Ano ra ko Ehetere, Ki te mea he pai ki ta te kingi, kia haere mai te kingi raua ko Hamana aianei ki te hakari kua oti i ahau te taka mana.

⁴A Ester povedala: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech prijde kráľ s Hámanom dnes na hostinu, ktorú som mu pripravila.

⁵Ano ra ko te kingi, Whakahohorotia a Hamana hei mea i ta Ehetere i ki ai. Na haere ana te kingi raua ko Hamana ki te hakari kua oti nei te taka e Ehetere.

⁵Na to povedal kráľ: Zavolajte rýchle Hámana, aby vyplnil žiadosť Esteri. A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, ktorú pripravila Ester.

⁶A ka mea te kingi ki a Ehetere i te mea e inu waina ana, He aha tau e mea nei mau? ka hoatu ano ki a koe: he aha hoki tau e tono nei? ahakoa ko te hawhe o te kingitanga, ka meatia.

⁶Potom riekol kráľ Esteri, na hostine, na ktorej sa pilo víno: Jaká je tvoja žiadosť? A bude ti daná. A jaká je tvoja prosba? A čo by bolo až do polovice kráľovstva, učiní sa.

⁷Katahi ka whakautu a Ehetere, ka mea, Ko taku i mea ai maku, ko taku i tono ai,

⁷Na to odpovedala Ester a riekla: Moja žiadosť a moja prosba je toto:

⁸Ki te mea kua manakohia ahau e te kingi, ki te pai te kingi kia homai taku i mea ai maku, kia meatia taku i tono ai, me haere mai te kingi raua ko Hamana ki te hakari e taka e ahau ma raua; a, apopo ka whakaritea e ahau te kupu a te kingi.

⁸Jestli som našla milosť v očiach kráľa, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré dať moju žiadosť a vyplniť moju prosbu, nech prijde kráľ i Háman na hostinu, ktorú im ešte pripravím, a potom zajtra učiním podľa slova kráľovho.

⁹¶ Na ka puta atu a Hamana ki waho i taua ra me te koa, me te pai o te ngakau. Kei te kitenga ia o Hamana i a Mororekai i te kuwaha o te kingi, a kihai tera i whakatika, i oraora ki a ia, ki tonu a Hamana i te riri ki a Mororekai.

⁹A tak vyšiel Háman toho dňa veselý a dobrej vôle. Ale, keď videl Háman Mardochea v bráne kráľovej, že ani nepovstal ani sa nehnul pred ním, naplnený bol Háman proti Mardocheovi veľkým hnevom.

¹⁰Otiia i whakamanawanui a Hamana, a hoki ana ki tona whare; a ka tonoa e ia he tangata ki te tiki i ona hoa, i tana wahine hoki, i a Herehe.

¹⁰Ale sa zdržal Háman a vošiel do svojho domu. A pošlúc povolal svojich priateľov a Zéreš, svoju ženu.

¹¹A korerotia ana e Hamana ki a ratou te kororia o ona taonga, te tokomaha o ana tamariki, me a te kingi whakanuinga katoa i a ia, me tana whakanekehanga i a ia ki runga ake i nga rangatira, i nga tangata a te kingi.

¹¹A Háman im rozprával o sláve svojho bohatstva a o množstve svojich synov a o všetkom tom, ako ho zveličil kráľ, i to, že ho povýšil nad všetky kniežatá a nad všetkých služobníkov kráľových.

¹²I mea ano a Hamana, He pono kihai tetahi i tukua mai e te kuini, e Ehetere hei hoa mo te kingi ki te hakari i taka e ia, ko ahau anake; kua kiia mai ano ahau hei hoa atu mo te kingi ki a ia apopo.

¹²A k tomu doložiac povedal Háman: Ba ani nepozvala kráľovná Ester s kráľom na hostinu, ktorú pripravila, nikoho krome mňa, a ešte i na zajtra som pozvaný k nej s kráľom.

¹³Heoi kahore he pai o tenei katoa ki ahau i ahau e kite tonu ana i te Hurai, i a Mororekai, e noho ana i te kuwaha o te kingi.

¹³Ale to všetko ma neuspokojuje, dokiaľkoľvek vidím toho Žida Mardochea sedieť v bráne kráľovej.

¹⁴Katahi ka ki atu tana wahine, a Herehe, ratou ko ona hoa katoa ki a ia, Me hanga he tarawa, kia rima tekau whatianga te tiketike, a i te ata mau e ki atu ki te kingi kia taronatia a Mororekai ki runga; katahi koe ka haere koa ai, korua ko te kin gi ki te hakari. Na pai tonu taua kupu ki a Hamana, a ka meinga e ia kia hanga taua tarawa.

¹⁴Na to mu riekla Zéreš, jeho žena, a všetci jeho priatelia: Nech spravia šibenicu, vysokú päťdesiat lakťov, a ráno povedz kráľovi, aby na nej obesili Mardochea, a potom vojdi s kráľom na hostinu veselý. A tá vec sa ľúbila Hámanovi, a dal spraviť šibenicu.