¹¶ I taua po kihai i moe te kingi, a ka mea kia kawea mai te pukapuka whakamahara ki nga meatanga o nga ra. Na ka korerotia ki te aroaro o te kingi.

¹V tú noc utekal spánok od kráľa, takže nemohol zaspať, a preto rozkázal doniesť knihu pamätí, letopisy, ktoré boly potom čítané pred kráľom.

²Na ka kitea, kua oti te tuhituhi te whakaatu a Mororekai mo Pikitana raua ko Terehe, mo nga rangatira ruma tokorua a te kingi, he kaitiaki tetau, i whai raua kia pa te ringa ki a Kingi Ahahueruha.

²A našlo sa tam napísané, že Mardocheus bol oznámil o Bigtánovi a Térešovi, o dvoch komorníkoch kráľových zpomedzi strážcov prahu, že hľadali príležitosť vystrieť ruku na kráľa Ahasvera.

³Na ka mea te kingi, He aha te honore, te kororia, i whiwhi ai a Mororekai mo tenei? Ano ra ko nga tangata a te kingi i mahi nei ki a ia, Kihai tetahi mea i meatia ki a ia.

³Vtedy povedal kráľ: Aká česť a hodnosť sa dostala za to Mardocheovi? A mládenci kráľovi, jeho služobníci, riekli: Nedostal nijakej odmeny.

⁴¶ Na ka mea te kingi, Ko wai kei te marae? Na tera a Hamana kua tae mai ki te marae o waho o te whare o te kingi, ki te korero ki te kingi, kia taronatia a Mororekai ki runga ki te tarawa kua oti te hanga mona.

⁴A kráľ povedal: Kto je to na dvore? A to bol prišiel Háman, do vonkajšieho dvora domu kráľovho povedať kráľovi, aby obesili Mardochea na šibenici, ktorú mu pripravil.

⁵Na ka mea nga tangata a te kingi ki a ia, Ko Hamana tenei e tu mai nei i te marae. Ano ra ko te kingi, Kia haere mai ia.

⁵A mládenci kráľovi mu riekli: Hľa, Háman stojí na dvore. A kráľ povedal: Nech vojde!

⁶Heoi ka haere mai a Hamana. Na ka mea te kingi ke a ia, Ko te aha kia meatia ki ta te kingi tangata e pai ai kia whakahonoretia? Na ko te meatanga ake a Hamana i roto i tona ngakau, Ko wai atu i ahau ta te kingi e pai ai kia whakahonoretia?

⁶A keď vošiel Háman, riekol mu kráľ: Čo sa má urobiť mužovi, ktorého chce kráľ ctiť? A Háman si povedal vo svojom srdci: Komu inému by chcel kráľ preukázať česť krome mne?

⁷Na ka mea a Hamana ki te kingi, Mo ta te kingi tangata e pai ai kia whakahonoretia,

⁷A tak povedal Háman kráľovi: Čo do muža, ktorého chce kráľ ctiť:

⁸Me kawe mai nga kakahu kingi, e kakahu nei te kingi me te hoiho ano e ekengia ana e te kingi, potae rawa he karauna kingi ki tona matenga;

⁸Nech donesú kráľovské rúcho, ktoré nosí kráľ, a dovedú koňa, na ktorom jazdí kráľ, a na ktorého hlavu sa dáva kráľovská koruna,

⁹Na ka hoatu taua kakahu me te hoiho ke te ringa o tetahi o nga tino rangatira a te kingi, kia whakakakahuria atu ki te tangata e pai ai te kingi kia whakahonoretia; na ka mea i a ia kia eke i runga i te hoiho i te waharoa o te pa, ka karanga haer e ai i mua i a ia, Ka peneitia te tangata e pai ai te kingi kia whakahonoretia.

⁹a nech dajú rúcho i koňa do ruky niektorého z najprednejších kniežat kráľových a oblečú muža, ktorého chce kráľ ctiť, a nech ho vodia nesúceho sa na koni po ulici mesta a volajú pred ním: Tak nech sa učiní mužovi, ktorého chce kráľ ctiť!

¹⁰Katahi ka mea te kingi ki a Hamana, Kia hohoro tau tiki atu i te kakahu, i te hoiho, i tau i ki na, ka pera ai ki a Mororekai, ki te Hurai, e noho nei i te kuwaha o te kingi. Kei taka tetahi kupu o nga mea katoa i korerotia e koe.

¹⁰Vtedy riekol kráľ Hámanovi: Ponáhľaj sa, vezmi rúcho a koňa, ako si hovoril, a učiň tak Židovi Mardocheovi, ktorý sedí v bráne kráľovej. Nevynechaj ničoho zo všetkého toho, čo si hovoril.

¹¹Katahi ka tikina e Hamana te kakahu, me te hoiho, a whakakakahuria ana e ia a Mororekai, arahina ana i runga i te hoiho i te waharoa o te pa, me te karanga ano i tona aroaro, Ka peneitia te tangata e pai ai te kingi kia whakahonoretia.

¹¹A tak vzal Háman rúcho a koňa a obliekol Mardochea a vodil ho nesúceho sa na koni po ulici mesta a volal pred ním: Tak nech sa činí mužovi, ktorého chce kráľ ctiť!

¹²¶ Na hoki ana a Mororekai ki te kuwaha o te kingi; ko Hamana ia i hohoro ki tona whare, pouri tonu, hipoki rawa te mahunga.

¹²Potom sa navrátil Mardocheus ku bráne kráľovej, a Háman sa ponáhľal do svojho domu smutný a so zakrytou hlavou.

¹³Na ka korerotia e Hamana ki tana wahine, ki a Herehe, ki ona hoa katoa nga mea katoa i pa ki a ia. Katahi ana tangata mohio, ratou ko tana wahine, ko Herehe, ka mea ki a ia, Ki te mea no nga uri o nga Hurai a Mororekai, kua timata na koe te hing a i tona aroaro, e kore koe e kaha i a ia, engari ka hinga rawa koe i tona aroaro.

¹³A Háman rozprával Zéreši, svojej žene, a všetkým svojim priateľom všetko, čo sa mu prihodilo. A jeho mudrci mu riekli i Zéreš, jeho žena: Ak je Mardocheus zo semena Židov, pred ktorým si začal padať, nezdoláš ničoho proti nemu, ale istotne padneš pred ním.

¹⁴I a ratou e korero ana ki a ia, ka tae mai nga rangatira ruma a te kingi, porangi tonu, hei arahi mo Hamana ki te hakari i taka e Ehetere.

¹⁴A kým ešte hovorili s ním, prišli komorníci kráľovi ponáhľajúc sa, aby čím skôr doviedli Hámana na hostinu, ktorú pripravila Ester.