¹¶ Ko te tama whakaaro nui ka rongo ki ta tona papa ako: ko te tangata whakahi ia e kore e rongo ki te riri.

¹Múdry syn prijíma kázeň otcovu, ale posmievač nepočúva žehrania.

²¶ E kai te tangata i te pai i te hua o tona mangai: ka kai ia te wairua o te hunga wanoke i te tutu.

²Z ovocia svojich úst bude každý jesť dobré; ale duša tých, ktorí robia neverne, sa najie ukrutnosti.

³¶ Ko te tangata e tiaki ana i tona mangai e pupuri ana i tona ora: ko te tangata ia e hamama nui ana ona ngutu, ko te whakangaromanga mona.

³Ten, kto strežie svoje ústa, ostríha svoju dušu; kto príliš roztvára svoje rty, na toho prijde zkaza.

⁴¶ E hiahia ana te wairua o te tangata mangere, a kahore he mea mana: ka meinga ia kia momona te wairua o te hunga uaua.

⁴Žiada si a nemá duša leňocha, a duša usilovných sa vytučí.

⁵¶ E kino ana te tangata tika ki te korero teka: he mea whakarihariha ia te tangata kino, a whakama noa iho.

⁵Spravedlivý nenávidí lživého slova, ale bezbožník sa zosmradí a bude sa hanbiť, až zrumenie.

⁶¶ Ko te tika hei kaitiaki mo te tangata e tapatahi ana te ara: ka whakataka ano te tangata kino e te hara.

⁶Spravedlivosť strežie toho, ktorého cesta je bez úhony; ale bezbožnosť vyvráti toho, kto pácha hriech.

⁷¶ Tera tetahi kei te amene taonga mona, heoi kahore rawa he mea i a ia: tera tetahi kei te whakarawakore i a ia, heoi nui atu ona rawa.

⁷Niekto sa robí bohatým a nemá ničoho; a zase niekto sa robí chudobným, a má mnoho majetku.

⁸¶ Ko nga utu mo te tangata kia ora, ko ona rawa: tena ko te rawakore, e kore e rongo i te riri.

⁸Výplatou duše človeka je jeho bohatstvo; ale chudobný nečuje žehrania.

⁹¶ E koa ana te marama o te hunga tika: ka keto ia te rama o te hunga kino.

⁹Svetlo spravedlivých svieti vesele, ale svieca bezbožných zhasne.

¹⁰¶ He totohe anake i ahu mai i te whakapehapeha: he whakaaro nui ia kei te hunga i nga kupu tika.

¹⁰Len pýchou pôsobí človek svár; ale u tých, ktorí sa radia, je múdrosť.

¹¹¶ Ko nga taonga i puta mai i te whakamanamana ka iti haere: ko ta te tangata i whakaemi ai, he mea mahi, ka tupu haere.

¹¹Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovať; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.

¹²¶ He manako taringa roa, he patu ngakau: ka tae te koronga, ko te rakau ia o te ora.

¹²Očakávanie, ktoré sa odťahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadosť je stromom života.

¹³¶ Ko te tangata e whakahawea ana ki te kupu, ka ngaro i a ia ano; ko te tangata ia e wehi ana i te whakahau, ka whiwhi ki te utu.

¹³Ten, kto pohŕda slovom Božím, škodí sám sebe; ale tomu, kto sa bojí prikázania, bude odplatené.

¹⁴¶ Ko te ture o te hunga whakaaro nui, he puna no te ora, e puta ai i nga reti o te mate.

¹⁴Naučenie múdreho je prameňom života, vyhnúť sa osídlam smrti.

¹⁵¶ Ko to te ngarahu pai he homai atawhai; he taikaha ia te ara o te hunga nanakia.

¹⁵Dobrý rozum dodáva miloty; a cesta tých, ktorí robia neverne, je tvrdá.

¹⁶¶ He mahi mohio ta te tangata tupato; ko ta te wairangi he hora i te kuwaretanga.

¹⁶Každý opatrný robí umne; ale blázon rozprestiera bláznovstvo.

¹⁷¶ Ka hinga te karere kino ki te kino; ko te karere pono ia, ano he rongoa.

¹⁷Bezbožný posol padne do zlého, ale verný zvest je lekárstvom.

¹⁸¶ Ko te tangata kahore e pai ki te papaki, mana te rawakore, te whakama; engari ko te tangata e whai mahara ana ki te ako, ka whakahonoretia.

¹⁸Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude ctený.

¹⁹¶ Ko te hiahia kua rite, he reka ki te wairua: he whakarihariha ia ki nga kuware te whakarere i te kino.

¹⁹Splnená túžba je sladká duši; ale bláznom je ohavnosťou odstúpiť od zlého.

²⁰¶ Haere i te taha o te hunga whakaaro nui, a ka whai whakaaro koe: ko te takahoa ia o nga kuware, ka mamae.

²⁰Ten, kto chodí s múdrymi, bude múdry; ale tomu, kto sa druží s bláznami, sa zle povodí.

²¹¶ Ka whai te kino i te hunga hara; ko te utu ia ki te hunga tika, he pai.

²¹Hriešnikov bude prenasledovať zlé; ale spravedlivým odplatí Bôh dobrým.

²²¶ He whakarerenga iho ta te tangata pai mo nga tamariki a nga tamariki; kei te rongoa mo te tangata tika nga taonga o te tangata hara.

²²Dobrý zanecháva dedičstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.

²³¶ He nui te kai kei te ngakinga a nga rawakore; tera ia te mea e ngaro ana i te kore o te tikanga pai.

²³Mnoho pokrmu je na čerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.

²⁴¶ Ko te tangata e kaiponu ana i tana whiu, e kino ana ia ki tana tama; ko te tangata ia e aroha ana ki a ia, ka papaki wawe i a ia.

²⁴Ten, kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu.

²⁵¶ Kai ana te tangata tika, makona ana tona wairua; ka hapa ia te kopu o te tangata kino.

²⁵Spravedlivý jie do sýtosti svojej duše; ale život bezbožníkov trpí nedostatkom.