¹¶ Ko ta te wahine whakaaro nui he hanga i tona whare; ko ta te wahine wairangi, ko ona ringa hei wahi iho.

¹Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.

²¶ Ko te tangata e haere ana i runga i tona tika, e wehi ana i a Ihowa; ko te tangata he parori ki ona ara e whakahawea ana ki i ia.

²Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.

³¶ Kei te mangai o te wairangi he patu whakapehapeha; ma nga ngutu ia o te hunga whakaaro nui ratou ka ora ai.

³V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.

⁴¶ Ki te kahore he kau, ka ma te takotoranga kai; ma te kaha ia o te kau ka nui ai nga hua.

⁴Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.

⁵¶ E kore te kaiwhakaatu pono e teka; ka puaki ia te teka i te kaiwhakaatu teka.

⁵Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.

⁶¶ E rapu ana te tangata whakahi i te whakaaro nui, heoi kahore e kitea e ia; ki te tangata matau ia he mama noa te matauranga.

⁶Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.

⁷¶ Haere atu ki te aroaro o te kuware, ina kahore e kitea e koe he ngutu matau ona.

⁷Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.

⁸¶ Ko te whakaaro nui o te tangata tupato, he matau ki tona ara; ko te wairangi o nga kuware, he tinihanga.

⁸Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.

⁹¶ Ko ta nga wairangi he kata ki te he: na kei te hunga tika te whakaaro pai.

⁹Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.

¹⁰¶ E mohio ana te ngakau ki tona ake mamae, e kore ano hoki tona koa e pikitia e te tangata ke.

¹⁰Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.

¹¹¶ Ka whakangaromia te whare o te hunga kino: ka tupu ia te teneti o te hunga tika.

¹¹Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.

¹²¶ He huarahi ano tera e tika ana ki ta te tangata titiro, ko tona mutunga ia ko nga huarahi ki te mate.

¹²Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.

¹³¶ Ahakoa e kata ana, e mamae ana te ngakau; a, ko te mutunga o te koa, he pouri.

¹³Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.

¹⁴¶ Ko te tangata i te ngakau tahuri ke, ka makona i ona ara ake: a ko te tangata pai ka makona i tana ake ano.

¹⁴Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.

¹⁵¶ Ko ta te kuware he whakapono ki nga kupu katoa; tena ko te tangata tupato, ka ata titiro ki tana hikoi.

¹⁵Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.

¹⁶¶ E wehi ana te tangata whakaaro nui, ka neke atu i te kino; ko te kuware ia ka whakahi, ka tohe.

¹⁶Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.

¹⁷¶ Ko te tangata riri wawe ka mahi i te wairangi; ka kinongia ano hoki te tangata i nga rauhanga kino.

¹⁷Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.

¹⁸¶ He wairangi te whakarerenga iho mo nga kuware; ko te tangata tupato ia ka karaunatia ki te matauranga.

¹⁸Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.

¹⁹¶ E piko ana te hunga kino ki te aroaro o te hunga pai; a ko te hunga he ki nga kuwaha o te tangata tika.

¹⁹Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.

²⁰¶ E kinongia ana te rawakore e tona hoa ake nei ano; he tokomaha ia nga tangata e aroha ana ki te tangata taonga.

²⁰I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.

²¹¶ Ko te tangata e whakahawea ana ki tona hoa, e hara ana; ko te tangata ia e atawhai ana ki nga rawakore, ka hari.

²¹Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.

²²¶ He teka ianei e kotiti ke ana nga kaiwhakatakoto i te kino? He atawhai ia, he pono, kei nga kaihanga i te pai.

²²Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.

²³¶ He hua to nga mauiuitanga katoa; tena ko te korero o nga ngutu e ahu ana ki te rawakore.

²³Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.

²⁴¶ Hei karauna mo nga whakaaro nui o ratou taonga; ko te wairangi ia o nga kuware, he wairangi kau.

²⁴Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.

²⁵¶ Ka ora nga wairua i te kaiwhakaatu pono: ko te tangata korero teka ia e mea ana kia tinihanga.

²⁵Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.

²⁶¶ U tonu, kaha tonu te whakaaro ina wehi ki a Ihowa; ka whai rerenga atu ano hoki ana tamariki.

²⁶V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.

²⁷He puna ora te wehi ki a Ihowa, e mahue ai nga reti o te mate.

²⁷Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.

²⁸¶ Ma te nui o te iwi ka whai honore ai te kingi; ma te kore o te iwi ka taka ai te rangatira.

²⁸Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.

²⁹¶ He matauranga nui to te tangata manawanui; ko te tangata riri wawe ia, e whakaneke ake ana ia i te wairangi.

²⁹Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.

³⁰¶ He ora ki nga kikokiko te ngakau ora; ko te hae ia, he pirau ki nga wheua.

³⁰Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.

³¹¶ Ko te tangata e tukino ana i te ware, he tawai tana ki tona Kaihanga; ko te tangata ia e atawhai ana i te rawakore, e whakahonore ana i a ia.

³¹Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.

³²¶ E uakina iho ana te tangata kino i runga i tona he; ko te tangata tika ia ka whai tumanakohanga i tona matenga.

³²Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.

³³¶ Ka noho te whakaaro nui ki te ngakau o te tangata matau; engari ko te mea kei te wahi ki roto o nga kuware e whakaaturia ana.

³³V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.

³⁴¶ Ma te tika ka kake ai te iwi; ma te hara ia ka ingoa kino ai nga iwi.

³⁴Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.

³⁵¶ Ka manako te kingi ki te pononga mahara; a ka riri ki te tangata i takea ai te whakama.

³⁵Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.