¹¶ Ma te kupu ngawari e kaupare te riri; ma te kupu taimaha ia e whakaoho te riri.

¹Krotká odpoveď odvracia prchlivosť; ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.

²¶ Ko te arero o te tangata whakaaro nui e whakahua tika ana i te matauranga: e whakapuaki ana ia te mangai o nga kuware i te wairangi.

²Jazyk múdrych ozdobuje známosť; ale ústa bláznov vylievajú bláznovstvo.

³¶ Kei nga wahi katoa nga kanohi o Ihowa, e titiro ana ki te hunga kino, ki te hunga pai.

³Oči Hospodinove vidia na všetkých miestach, hľadiac pozorujú zlých i dobrých.

⁴¶ Ko te arero reka he rakau no te ora; tena ki te wanoke a roto he wawahi wairua.

⁴Zdravý jazyk je stromom života; ale prevrátenosť v ňom je skrúšením ducha.

⁵¶ E whakahawea ana te wairangi ki te papaki a tona papa; ko te tangata ia e mahara ana ki te ako ka mohio ki te tupato.

⁵Blázon pohŕda kázňou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.

⁶¶ He nui te taonga kei te whare o te tangata tika; he raruraru ia kei roto i nga mea hua ki te tangata kino.

⁶V dome spravedlivého je veľký dostatok; ale v dôchodku bezbožného zmätok.

⁷¶ E ruia ana te matauranga e nga ngutu o nga whakaaro nui: kahore ia he pena a te ngakau o nga kuware.

⁷Rty múdrych rozsievajú známosť, ale srdce bláznov nie tak.

⁸¶ He mea whakarihariha ki a Ihowa te whakahere a te hunga kino: engari e manako ana ia ki te inoi a te hunga tika.

⁸Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu ľúbi.

⁹¶ He mea whakarihariha ki a Ihowa te huarahi o te tangata kino: ko te tangata ia e whai ana i te tika tana e aroha ai.

⁹Ohavnosťou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravedlivosťou, miluje.

¹⁰¶ He kino te papaki ki te tangata e whakarere ana i te ara; a, ko te tangata e kino ana ki te ako, ka mate.

¹⁰Prísny trest tomu, kto opúšťa cestu; ten, kto nenávidí karhania, zomrie.

¹¹¶ Kei te aroaro o Ihowa te reinga me te whakangaromanga; engari rawa hoki nga ngakau o nga tama a te tangata.

¹¹Šeol a abaddon sú pred Hospodinom, a pravdaže srdcia synov človeka!

¹²¶ E kore te tangata whakahi e aroha ki te kaipapaki; e kore hoki e haere ki te hunga whakaaro nui.

¹²Nemiluje posmievač toho, aby ho niekto karhal; k múdrym nepojde.

¹³¶ Ma te koa o te ngakau ka pai ai te mata: ma te pouri ia o te ngakau ka maru ai te wairua.

¹³Radostné srdce obveseľuje tvár; ale bolesťou srdca je zronený duch.

¹⁴¶ E rapu ana te ngakau mohio i te matauranga; ko te kuware ia ta te mangai o nga wairangi e kai ai.

¹⁴Srdce rozumného hľadá známosť; ale ústa bláznov sa pasú na bláznovstve.

¹⁵¶ He kino nga ra katoa o te hunga pouri; he hakari tonu ta te tangata i te ngakau marama.

¹⁵Všetky dni chudobného človeka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srdca, má vždycky hody.

¹⁶¶ He pai ke te iti i kinakitia ki te wehi ki a Ihowa, i te nui taonga i kinakitia ki te raruraru.

¹⁶Lepšie málo v bázni Hospodinovej ako veliký poklad a v ňom nepokoj.

¹⁷He pai ake te tina puwha ko te aroha hei kinaki, i te kau whangai e kinakitia ana ki te mauahara.

¹⁷Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykŕmený vôl a s ním nenávisť.

¹⁸¶ He whakaoho tautohe ta te tangata pukuriri: he pehi pakanga ia ta te tangata manawanui.

¹⁸Hnevivý človek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor.

¹⁹¶ Ko te ara o te tangata mangere, ano he taiepa tataramoa; he ara nui ia to te tangata tika.

¹⁹Cesta leňocha je ako plot z tŕnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.

²⁰¶ He tama whakaaro nui, ka koa te papa: tena ko te tama kuware, he whakahawea ki tona whaea.

²⁰Múdry syn robí otcovi radosť; ale bláznivý človek pohŕda svojou matkou.

²¹¶ Ki te tangata maharakore he mea whakahari te wairangi; he tika ia te haere a te tangata matau.

²¹Bláznovstvo je radosťou tomu, kto je bez rozumu; ale umný muž kráča rovno.

²²¶ Ki te kahore he runanga, ka pororaru nga tikanga: ma te tokomaha ia o nga kaiwhakatakoto whakaaro ka mau ai.

²²Keď neni rady, bývajú zmarené úmysly; ale vo množstve radcov bude stáť.

²³¶ Kei ta tona mangai i whakahoki ai he koa mo te tangata: ko te kupu i te wa i tika ai, ano te pai!

²³Človek má radosť z odpovedi svojich úst, a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré.

²⁴¶ Ki te tangata whakaaro nui e ahu whakarunga ana te ara ki te ora, he mea kia mahue ai i a ia te reinga o raro.

²⁴Cestou života je rozumnému ísť hore, aby sa odchýlil od pekla dole.

²⁵¶ Ka hutia ake e Ihowa te whare o te tangata whakakake: engari ka whakapumautia e ia te rohe o te pouaru.

²⁵Dom pyšných vytrhne Hospodin a postaví pevne medzu vdovy.

²⁶¶ He mea whakarihariha ki a Ihowa nga whakaaro nanakia; he mea kohakore ia nga kupu ahuareka.

²⁶Ohavnosťou sú Hospodinovi myšlienky zlého, ale čistými sú mu príjemné reči.

²⁷¶ Ko te tangata apo taonga, raruraru ana i a ia tona whare; ka ora ia te tangata e kino ana ki nga mea homai noa.

²⁷Lakomec, ktorý dychtí po zisku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude žiť.

²⁸¶ Ko te ngakau o te tangata tika e ata whakaaro ana ki te kupu hei whakahokinga; ko te mangai ia o te tangata kino e tahoro ana i nga mea kikino.

²⁸Srdce spravedlivého rozmýšľa, čo odpovedať; ale ústa bezbožných vylievajú všelijakú zlosť.

²⁹¶ E matara ana a Ihowa i te hunga kino: otiia e rongo ana ia ki te inoi a te hunga tika.

²⁹Hospodin je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravedlivých čuje.

³⁰¶ Ma te marama o nga kanohi ka koa ai te ngakau: a ma te rongo pai ka momona ai nga wheua.

³⁰Svetlo očí pôsobí srdcu radosť; dobrá zvesť dodáva kostiam tuku.

³¹¶ Ko te taringa e whakarongo ana ki te whakatupato e ora ai, ka noho i waenga i te hunga whakaaro nui.

³¹Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývať medzi múdrymi.

³²¶ Ko te tangata e whakakahore ana ki te papaki, e whakahawea ana ki tona wairua; engari ko te tangata e rongo ana ki te ako, ka whiwhi ki te ngakau mahara.

³²Ten, kto opúšťa kázeň, opovrhuje svojou dušou; ale ten, kto poslúcha karhanie, nadobúda rozumu.

³³¶ Ko te wehi ki a Ihowa te ako o te whakaaro nui; ko te ngakau whakaiti hoki e haere ana i mua i te honore.

³³Bázeň Hospodinova je kázňou múdrosti, a pred slávou ide pokora.