¹¶ Kei hae koe ki te hunga kino, kaua hoki e hiahia hei hoa mo ratou.

¹Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.

²Ko ta to ratou ngakau hoki e whakaaro ai, he tukino, ko ta o ratou ngutu e korero ai, he whanoke.

²Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.

³¶ Ma te whakaaro nui ka hanga ai te whare, a ma te matauranga ka u ai:

³Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,

⁴Ma te mohio hoki ka ki ai nga ruma i nga taonga utu nui katoa, i nga mea ahuareka.

⁴a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.

⁵He kaha te tangata whakaaro nui; ae, e whakanuia ana e te tangata mohio te kaha.

⁵Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.

⁶Na kia pai te ngarahu ina anga koe ki te whawhai: kei te tokomaha hoki o nga kaiwhakatakoto whakaaro te ora.

⁶Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.

⁷¶ He tiketike rawa te whakaaro nui mo te wairangi: e kore e kuihi tona mangai i te kuwaha.

⁷Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.

⁸Ko te tangata e whakaaro ana ki te kino, ka kiia he whanoke.

⁸Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.

⁹He hara te whakaaro wairangi: he mea whakarihariha ano ki te tangata te tangata whakahi.

⁹Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.

¹⁰¶ Ki te ngoikore koe i te ra o te he, he iti tou kaha.

¹⁰Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.

¹¹¶ Whakaorangia te hunga e kawea atu ana ki te mate, a puritia mai hoki e koe te hunga e meatia ana kia whakamatea.

¹¹Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?

¹²Ki te mea koe, Nana, kihai tenei i mohiotia e matou: kahore ianei te kaipauna ngakau i te whakaaro ki tera? a, ko te kaitiaki o tou wairua, kahore ranei ia e mohio? e kore ranei e homai e ia ki te tangata kia rite ki tana mahi?

¹²Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.

¹³¶ Kainga, e taku tama, te honi, he pai hoki; me te honikoma, he mea reka hoki ki tou mangai:

¹³Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.

¹⁴Ka mohio ai koe ki te whakaaro nui, he mea ki tou wairua: ki te kitea e koe, he tukunga iho ano tona, e kore hoki tau i tumanako ai e hatepea.

¹⁴Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.

¹⁵¶ Kaua, e te tangata kino, e whanga ki te nohoanga o te tangata tika; kei tukino koe ki tona takotoranga.

¹⁵Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.

¹⁶E hinga ana hoki te tangata tika, e whitu hinganga, ka ara ake ano: ka whakataka ia te hunga kino e te he.

¹⁶Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.

¹⁷¶ Kaua e harakoa ki te hinga tou hoariri, kaua hoki tou ngakau e hari ina taka ia:

¹⁷Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,

¹⁸Kei kite a Ihowa, a ka he ki tana titiro, a ka tahuri atu tona riri i a ia.

¹⁸aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.

¹⁹¶ Kei mamae koe, he mea mo nga kaimahi i te kino, kei hae hoki ki te hunga kino.

¹⁹Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.

²⁰Kahore hoki he mutunga pai ki te tangata kino; ka keto hoki te rama a te hunga kino.

²⁰Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.

²¹¶ E taku tama, e wehi ki a Ihowa, ki te kingi hoki: a, kaua e whakauru noa atu ki te hunga e mea ana ki te whakaputa ke.

²¹Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.

²²No te mea ka puta tata te aitua mo ratou: a ko wai ka mohio ki te whakangaromanga o raua tokorua?

²²Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!

²³¶ He whakatauki ano hoki enei na te hunga whakaaro nui. Ehara i te mea pai kia whakaaro ki te kanohi tangata ina whakawa.

²³I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.

²⁴Ko te tangata e mea ana ki te tangata kino, He tika koe; ka kanga nga iwi ki a ia, ka whakarihariha nga tauiwi ki a ia.

²⁴Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.

²⁵Otiia ka koa nga ngakau o te hunga e riria ai tona he, ka tau iho ano hoki te manaaki pai ki runga ki a ratou.

²⁵Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.

²⁶Ka kihia e ia nga ngutu e whakahoki ana i nga kupu tika.

²⁶Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.

²⁷¶ Meinga kia takoto pai tau mahi i waho, kia rite hoki hei meatanga mau i te mara; muri iho ka hanga i tou whare.

²⁷Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.

²⁸¶ Kaua koe e tu hei kaiwhakaatu he mo tou hoa, i te mea kahore he take; a kaua e tinihanga ki ou ngutu.

²⁸Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?

²⁹Kaua e ki, Ka meatia ano e ahau ki a ia tana i mea ai ki ahau; ka rite ki ta te tangata mahi taku e whakahoki ai ki a ia.

²⁹Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.

³⁰¶ I haere ahau i te taha o te mara a te mangere, i te taha hoki o te mara waina a te tangata kahore ona mahara;

³⁰Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.

³¹Na, kua tupuria katoatia e te tataramoa, kapi tonu te mata o te mara i te ongaonga, a ko to reira taiepa kohatu kua oti te wahi.

³¹A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.

³²Katahi ahau ka titiro, ka ata whakaaroaro: ka kite ahau, a ka hopu mai hei ako moku.

³²A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.

³³Kia iti ake nei te wahi e parangia ai, kia iti ake nei te moe, kia iti ake te kotuituitanga o nga ringa ka moe ai:

³³Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,

³⁴Ka pera te haerenga mai o tou muhore ano he kaipahua; o tou rawakore hoki ano he tangata mau patu.

³⁴a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.