¹¶ Whakapaingia a Ihowa, e toku wairua. E Ihowa, e toku Atua, he nui rawa koe; he honore, he kororia ou kakahu.

¹Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.

²E roropi nei i te marama ki a koe ano he kakahu, e hora nei i nga rangi ano he kakahu tauarai.

²Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,

³E whakanoho nei i nga kurupae o ona ruma ki nga wai: e mea nei i nga kapua hei hariata mona: e haere nei i runga i nga pakau o te hau.

³ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;

⁴E mea nei i nga hau hei karere mana, i te mura ahi hei kaimahi mana.

⁴ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.

⁵Nana nei i whakatu te whenua ki runga ki ona turanga, kei nekenekehia ake ake.

⁵Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.

⁶Nau ano i hipoki ki te rire hei kakahu: tu ana nga wai i runga i nga maunga.

⁶Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.

⁷Rere ana ratou i tau riri: tahuti tonu atu i te reo o tau whatitiri;

⁷Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.

⁸Puke ake ana ra nga maunga, heke iho ana ma nga whawharua ki te wahi i whakaritea e koe mo ratou.

⁸Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.

⁹Kua whakatakotoria e koe he rohe kei koni mai ratou, kei hoki mai hei taupoki mo te whenua.

⁹Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.

¹⁰¶ Nana i tono nga puna ki roto ki nga awaawa, e rere nei i waenga o nga puke.

¹⁰Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.

¹¹Hei wai mo nga kirehe katoa o te parae: na noa te matewai o nga kaihe mohoao.

¹¹Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.

¹²Kei reira nga nohoanga o nga manu o te rangi, e korihi nei i roto i nga manga.

¹²Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.

¹³He mea whakamakuku nana nga puke i ona ruma: ka makona te whenua i nga hua o au mahi.

¹³Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.

¹⁴Ko ia hei whakatupu i te tarutaru ma te kararehe, i te otaota hei mea ma te tangata; kia whakaputaina ake ai he taro i te whenua;

¹⁴Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.

¹⁵He waina hei whakahari i te ngakau o te tangata, he hinu e piata ai tona mata, me te taro hei whakakaha i te ngakau o te tangata.

¹⁵A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.

¹⁶Ki tonu i te wai nga rakau a Ihowa, nga hita o Repanona i whakatokia e ia.

¹⁶Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,

¹⁷Hanga ake e nga manu he ohanga ki reira: te taaka, ko nga kauri tona whare.

¹⁷kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.

¹⁸Hei piringa nga puke tiketike mo nga koati mohoao: nga kohatu mo nga rapeti.

¹⁸Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.

¹⁹¶ I hanga e ia te marama hei tohu taima: e matau ana te ra ki tona torengitanga.

¹⁹Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.

²⁰Ko koe hei whakapouri, a kua po: na ngoki mai ana nga kirehe katoa o te ngahere.

²⁰Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.

²¹Ko nga kuao raiona ngengere ana ratou, he mea kai, he rapu kai ma ratou i te Atua.

²¹Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.

²²Ko te putanga mai o te ra ka poto atu ratou, takoto ana i o ratou kuhunga.

²²Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.

²³Ko te tangata ka haere ki ana hanga, ki tana mahi, a ahiahi noa.

²³Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.

²⁴Ano te tini o au mahi, e Ihowa! he mohio rawa tau mahi i aua mea katoa; ki tonu te whenua i au taonga.

²⁴Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.

²⁵Kei ko ra ko te moana, tona nui tuauriuri: kei reira nga mea ngokingoki e kore e taea te tatau, nga kirehe hoki, ana nonohi, ana nunui.

²⁵Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.

²⁶Kei reira nga kaipuke e teretere ana: kei reira taua rewiatana i hanga e koe hei takaro ki reira.

²⁶Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.

²⁷E tatari katoa ana enei ki a koe, kia hoatu e koe te kai ma ratou i te wa e tika ai.

²⁷Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.

²⁸Ko tau e hoatu ai ma ratou, kohikohia ana e ratou: te wherahanga o tou ringa, makona tonu ratou i te pai.

²⁸Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.

²⁹Ko te hunanga o tou mata, pororaru ana ratou: ka kapohia e koe to ratou manawa, ka marere ratou, a ka hoki ano ki to ratou puehu.

²⁹Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.

³⁰Ko tau tononga mai i tou wairua, kua hanga ratou; a whakahoutia ana e koe te mata o te whenua.

³⁰A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.

³¹¶ Kia whai kororia a Ihowa ake ake, kia hari a Ihowa ki ana mahi:

³¹Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!

³²Tana tirohanga iho ki te whenua, ru ana: kua pa ki nga puke, na pongere ana.

³²Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.

³³Ka waiata ahau ki a Ihowa i ahau e ora ana: ka himene ki toku Atua i ahau ano i te ao nei.

³³Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.

³⁴Kia reka toku whakaaronga ki a ia, ka hari ahau ki a Ihowa.

³⁴Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.

³⁵Kia moti nga tangata hara i runga i te whenua, ko te hunga kino kia poto katoa atu. Whakapaingia a Ihowa, e toku wairua. Whakamoemititia a Ihowa.

³⁵Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!

³⁶Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!