1Huan Jobin a dawnga, hichiin a chi a:
1Zase odpovedal Job a riekol:
2Chihtaktakin huchi ahi chih ka thei hi: himahleh Pathian lakah mihing bangchiin a dik thei dia?
2Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?
3Amah kisel pih a utlam a hihleh, sang khata khat amah a dawng theikei ding hi.
3Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.
4Amah lungtangin a pila, hatnain a thilhihthei ahi: amah douin kua a kikhauhsakin, a lohchingta a oi?
4Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!
5Mualte a suana, a theikei ua, heha amaute a lumleh laiin.
5On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;
6A mun akipanin lei a singa, huan huaia khuamte aling uh.
6ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;
7Ni thu a piaa, huan a suak kei; aksite a bilhkhum ngiungeu hi.
7ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;
8Amah kian vante a phalhkhiaa, tuipi kihawt tungah a pai hi.
8ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
9Aman Jangkhua, Zuheisuktun leh Siguk leh simlam aksi tamna munte a bawl hi.
9ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;
10Aman sui theih vuallouh thil thupite a hiha; ahi, sim zohlouh thillamdangte.
10ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.
11Ngaiin, ka kiangah a paia, amah ka mu kei: a pai lailaia, himahleh amah ka mu kei hi.
11Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.
12Ngaiin, samat a mana, amah kuan a kham thei dia? Bang hih na hia? kuan a kiangah a chi dia.
12Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
13Pathianin a hehna a lakik kei ding; Rahab panpihmite amah nuaiah a kun petmah uhi.
13Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.
14Bangchipheta tawm jawin amah ka dawngin, amah toh ngaihtuah dingin ka thute ka telkhe dia?
14A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!
15Amah, diktatta zongleng, ka dawng kei ding hi; ka gal kiangah thilngetna ka bawl ding.
15Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.
16Samta leng la, huan honna dawngta leh; himahleh ka aw a ngaikhia chih ka um kei ding hi.
16Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,
17Huihpiin aman a honkitamsaka, a san omlouin ka liamnate a pungsak hi.
17on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.
18Ka nak a honphal keia, himahleh thangpaihnain a hondimsak hi.
18Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.
19Hatna thu gen leng, ngaiin, Amah a hat hi: huan vaihawmna thu, kuan hun a pe dia?
19Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?
20Diktatta zongleng, ka kamin a honmohpaih hi: hoihkim ta zongleng, hoihlouin a hontelsak ding hi.
20Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.
21Hoih kim mahleng, ka kilimsak kei; ka hinna ka musit.
21Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.
22Khat ahi veka; huaijiakin, Hoihkim leh gilou a hihse tuak, ka chi
22Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.
23Jepnain thakhatin hihlum leh, mi hoih thuakna a nuihsan ding hi.
23Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.
24Lei mi gilou khuta piakin a om: huaia vaihawmmite maitangte a tuama; amah ahihkeileh, kua a hita dia?
24Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?
25Tuin ka nite laitaipihmi sangin a kinjaw: a tai mang ua, hoih a mu kei uh.
25A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.
26Long kinte bangin a pai mang uhi: muvanlai samat tunga ngumkiak bangin.
26Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.
27Ka phunna ka mang ngilh dia, ka mel lungkham ka pai dia, ka kipak ding, chi leng.
27Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;
28Ka lungkhamna tengteng ka laua, hoih non sa kei ding chih ka thei hi.
28obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.
29Mohpaihin ka om dia; ahihleh bangdia a thawna semgim ka hia?
29Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!
30Vuk tuiin kisilin, ka khutte huchitakin siangsak ngeitak leng;
30Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,
31Hinapiin guam sungah na honpai lut thou dia, huan keimah puanten a hon kih ding uh.
31i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.
32Kei bangin, amah lah mihing ahi keia, amah ka dawn theihna dingin, vaihawmnaa ka hoh khawm theihna ding un.
32Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.
33Ka kikal uah kou gel honmat theihna dingin, thulaigenmi a om kei hi.
33Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.
34Kei akipanin achiang la meng henla a kihtakhuainain kei honlausak kei hen:Huaichiangin thu ka gen dia, amah ka lau kei ding: keimah ah lah huchibang ka hi ngal kei a.
34Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,
35Huaichiangin thu ka gen dia, amah ka lau kei ding: keimah ah lah huchibang ka hi ngal kei a.
35vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.