1Numei pil tengin a in a lama: himahleh mi haiin amah khutin a phel sia.
1Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.
2Amah tanaa omin Toupa a kihtaa: himahleh a lampitea hoihlouin amah a musit hi.
2Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
3Mi hai kam sungah kisaktheihna chiang a om: himahleh mi pil mukten huaite a hawi ding hi.
3V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.
4Bawngtalte omlouhna ah, anpiakkuang a sianga: himahleh bawngtal hatna jiakin nakpia punna a om.
4Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.
5Theihpih ginomin juau a gen kei ding: himahleh theihpih juautheiin juau a gen hi.
5Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.
6Musittuin pilna a zonga, a mu kei hi: himahleh theihsiamna neia ding in theihna a baih hi.
6Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.
7Mihai a omna ah lutin, amah ah theihna mukte na mu kei ding.
7Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.
8Mi pilvang pilna a lampi theihsiam ahia: himahleh mi haite haina khemna ahi.
8Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.
9Mi haiin mohna a nuihsana: himahleh mi tangte lakah hoih deihna a om hi.
9Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.
10Lungtangin amah khatna a theia; huan mikhualin a nuamsakna a tokbuai kei hi.
10Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.
11Mi giloute in suksiatin a om ding: himahleh mi tang a pha ding hi.
11Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.
12Mihing adia lampi dika kilawm a oma, himahleh huai tawpna sihna lampite ahi.
12Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.
13Lungtang nuihna nangawn lungkhamna ahia; huan vualnopna tawpna gikna ahi.
13Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.
14Lungtanga nungtolhmi amah lampitea damsakin a om ding: huan mi hoih amah maha kipana hihlungkimin a om ding hi.
14Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.
15Mi mawlin thu chih a uma: himahleh mi pilvangin a paina hoihtakin a en hi.
15Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.
16Mi pilin a kihtaa, gilou akipan a pai mang: himahleh mi haiin musittakin a kipuaa, a kimuang.
16Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.
17Kuapeuh heh baih haitakin a ta ding: huan ngaihtuah gilou mi huatin a om hi.
17Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.
18Mi mawlin haina a luah ding: himahleh mipilvang theihna khuksakin a om ding.
18Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.
19Hoih maah hoihlou a kuna; huan diktat kongpite ah gilou.
19Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.
20Genthei amah inveng mahmah muhdahin a om: himahleh hausain lawm tampi a nei hi.
20I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.
21A inveng musitin thil a hihkhiala: himahleh mi genthei hehpih, aman nuam a sa hi.
21Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.
22Hoihlou ngaihtuahte a paikhial kei umaw? himahleh chitna leh thutak hoih ngaihtuah kiangah a om ding.
22Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.
23Sepgimna tengtengah phatuamna a om: himahleh mukte houlimna taksapna lam kia ah a pai.
23Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.
24Mi pil manglukhu a hausakna uh ahia: himahleh mi haite haina a haina kia uh ahi.
24Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.
25Theihpih dikin khate a suakta saka: himahleh juaute genin khemna a omsak.
25Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.
26Toupa kiktakna ah muanna hat a oma: huan a nauten bukna mun a nei ding uh.
26V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.
27Toupa kihtak hinna tuikhuk ahi, sihna thangte akipan paimangna dingin.
27Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.
28Mipi tamna ah kupipa thupina a om: himahleh mipite omlouhna lal siatna ahi.
28Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.
29Kuapeuh a heh hak theihsiamna thupi akipan ahi: himahleh kuapeuh lungtomin haina a tawisang hi.
29Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.
30Lungtang hoih sa hinna ahi: himahleh hajatna guhte muatna ahi.
30Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.
31Kuapeuh genthei nuaisiahin a Bawlpa a simmoh hi: himahleh kuapeuh tasam tunga chitna neiin amah a zah.
31Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.
32Mi gilou a gilou hihnaa paih lutin a oma: himahleh mi diktatin a sihna ah lametna a nei hi.
32Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.
33Theihsiamna nei lungtang ah pilna a khawla: himahleh mihaite sunglam panga om kitheihsakin a om.
33V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.
34Diktatnain nam a tawisanga: himahleh khelhna mi kuapeuh adingin zahlakna ahi.Sikha pil taka gamta lamah kumpipa deihsakna a oma: himahleh zumna omsak tungah a thangpaihna a om hi.
34Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.
35Sikha pil taka gamta lamah kumpipa deihsakna a oma: himahleh zumna omsak tungah a thangpaihna a om hi.
35Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.