1Tapa pilin a pa hilhna a jaa: himahleh musittuin a salhna a za kei.
1Múdry syn prijíma kázeň otcovu, ale posmievač nepočúva žehrania.
2Min a kam gahin hoih a ne ding hi: himahleh lepchiah mi khain hiamgamna a ne ding hi.
2Z ovocia svojich úst bude každý jesť dobré; ale duša tých, ktorí robia neverne, sa najie ukrutnosti.
3Kuapeuh a kam vengin a hinna a voma: himahleh kuapeuh a mukte hong jain siatna a nei ding.
3Ten, kto strežie svoje ústa, ostríha svoju dušu; kto príliš roztvára svoje rty, na toho prijde zkaza.
4Thadah khain a deiha, bangmah a neikei: himahleh thanuam kha thausakin a om ding.
4Žiada si a nemá duša leňocha, a duša usilovných sa vytučí.
5Mi diktatin juau a hua: himahleh mi gilou huathuai ahia, zumna a tung sek.
5Spravedlivý nenávidí lživého slova, ale bezbožník sa zosmradí a bude sa hanbiť, až zrumenie.
6Lampia mi tang amah diktatnain a veng: himahleh mikhial jaw gitlouhnain a man hi.
6Spravedlivosť strežie toho, ktorého cesta je bez úhony; ale bezbožnosť vyvráti toho, kto pácha hriech.
7Amah leh amah hausaa kibawl a om, himahleh bangmah a neikei: amah leh amah genthei a kibawl a om, himahleh hauhsakna thupi a nei hi.
7Niekto sa robí bohatým a nemá ničoho; a zase niekto sa robí chudobným, a má mnoho majetku.
8Mihing hinna tatman a hausakna ahi: himahleh gentheiin vaulauna a za kei hi.
8Výplatou duše človeka je jeho bohatstvo; ale chudobný nečuje žehrania.
9Mi diktat vakna a kipaka: himahleh mi gilou khawnvak a kithat ding.
9Svetlo spravedlivých svieti vesele, ale svieca bezbožných zhasne.
10Kisaktheih jiakin kiselna kia a honga: himahleh hoihtaka thuhilh pilna ahi.
10Len pýchou pôsobí človek svár; ale u tých, ktorí sa radia, je múdrosť.
11Bangmahloua hauhsakna muh a kiam ding: himahleh sepgimna jiaka lakhawm a pung ding hi.
11Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovať; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.
12Lametna hal sawtin lungtang a china saka: himahleh deih a hongtun chiangin, hinna sing ahi.
12Očakávanie, ktoré sa odťahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadosť je stromom života.
13Kuapeuh thu musitin a tungah siatna a tun hi: himahleh kuapeuh thupiak kihta kipahmah piakin a om ding.
13Ten, kto pohŕda slovom Božím, škodí sám sebe; ale tomu, kto sa bojí prikázania, bude odplatené.
14Mi pil dan hinna tuikhuk ahi, sihna thangtea kipana paimangna ding.
14Naučenie múdreho je prameňom života, vyhnúť sa osídlam smrti.
15Theihsiamna hoihin deihsakna a piaa: himahleh lepchiah mi lampi a phok hi.
15Dobrý rozum dodáva miloty; a cesta tých, ktorí robia neverne, je tvrdá.
16Mi pilvang peuhmahin theihna tohin na a sema: himahleh mi haiin diklouhna a theh jak.
16Každý opatrný robí umne; ale blázon rozprestiera bláznovstvo.
17Sawltak gilou hoihlou ah a puka: himahleh sikadingmi muanhuai danna ahi.
17Bezbožný posol padne do zlého, ale verný zvest je lekárstvom.
18Gentheihna leh zumna bawlhoihna nial kiangah a om dia: himahleh salhna limsak zahtakin a om ding.
18Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude ctený.
19Deih hihpichin khaa dingin a nuama: himahleh gilou akipan paimang mihaite adingin kihhuai ahi.
19Splnená túžba je sladká duši; ale bláznom je ohavnosťou odstúpiť od zlého.
20Mi pilte toh tonin, huchiin na pil ding: himahleh mi haite kithuahpihin huaijiakin a thuak ding.
20Ten, kto chodí s múdrymi, bude múdry; ale tomu, kto sa druží s bláznami, sa zle povodí.
21Hoihlouin mikhialte a delha: himahleh diktatmi hoiha thukin a om ding hi.
21Hriešnikov bude prenasledovať zlé; ale spravedlivým odplatí Bôh dobrým.
22Mi hoihin gouluah a tate tate kiangah a nutsiat; mikhial hausakna mi diktat adia kholkhawmin a om hi.
22Dobrý zanecháva dedičstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.
23Genthei loukhouhna ah an tampi a om: himahleh diklouhna jiaka suksiat a om hi.
23Mnoho pokrmu je na čerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.
24Kuapeuh achiang zang louin a tapa a mudaha: himahleh amah itin amah thanuamtakin a sawi jel hi.Mi diktatin a kha lungkimna tanin a nea: himahleh mi gilou gilpi a tasam ding.
24Ten, kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu.
25Mi diktatin a kha lungkimna tanin a nea: himahleh mi gilou gilpi a tasam ding.
25Spravedlivý jie do sýtosti svojej duše; ale život bezbožníkov trpí nedostatkom.