1Ginoma om mi genthei tuh mihau a muktea kilawm gen leh mi hai sangin a hoihjaw hi
1Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.
2Huailouin, kha theihna beia a om ding a hoih kei; Huan kuapeuh a khea man-gang a khial nak hi.
2Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.
3Mihing hainain a lampi a hihsiaa; huan a lungtangin TOUPA a hek.
3Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
4Hausaknain lawmte tampi a behlapa; himahleh mi genthei a lawm akipan khemin a om.
4Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.
5Theihpih taklou gawt louhin a om kei ding; huan kuapeuh juau gen a suak ta kei ding.
5Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.
6Mi tampiin mi siam deihsakna a ngen ding ua; huan mi chih thilpiakte pia adingin lawm ahi.
6Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.
7Mi genthei unaute tengtengin amah a hua ua; amah akipan bangchia gamlain ahia a lawmte a paiuh! Thutein amau a delha, himahleh a pai khin uh.
7Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.
8Kuapeuh pilna muin a kha a ita; kuapeuh theihsiamna kemin hoih a mu ding hi.
8Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.
9Theihpih taklou gawt louhin a om kei dinga; kuapeuh juau gen a mangthang ding.
9Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.
10Nuamtat mi hai adingin a kilawm keia; sikha lalte tunga vaihawm a kilawm kei diak.
10Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.
11Mihing ngentelnain amah a hehhak saka; huan a tatlekna paikan a thupina ahi.
11Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.
12Kumpipa thangpaihna humpinelkai humham bang ahi; himahleh a deihsakna loupa tunga daitui bang ahi.
12Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.
13Tapa hai a pa tuahsiatna ahi; huan ji hanhat a intung keh gige ahi.
13Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.
14In leh hauhsaknate pate akipan gouluah ahi: himahleh ji pil TOUPA akipan ahi.
14Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.
15Thadahna nakpia ihmutna ah a paia; huan mi thadahin gilkial a thuak ding.
15Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.
16Kuapeuh thupiak juiin a kha a kem; himahleh kuapeuh a lampitea pilvang lou a si ding.
16Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.
17Kuapeuh genthei hehpihna neiin TOUPA adingin a leitawi saka, huan a thil hoih hih amah adin nawn ding.
17Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.
18Lametna a om laiin na tapa sawi in; huan a siatna dingin na lungtang koih kip hen.
18Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.
19Nakpitaka thangpai min gawtna a thuak ding: amah na hut khiak leh, huaituh na hih kik nawn kul ding ahi ngala.
19Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.
20Thupha ja inla, hilhna sangin, na tawpna nanunga na pil theihna dingin.
20Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.
21Mihing lungtang ah thugel tampi a oma; himahleh TOUPA thupha, huaimah a ding ding hi.
21Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.
22Mihing deih thusam a migitna tehna ahi; huan mi genthei mijuauthei sangin a hoihjaw hi.
22Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.
23TOUPA kihtak hinna lam zotna ahi; huan kuapeuh huai nei lungkimin a om gige ding; giloua vehin a om kei ding hi.
23Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.
24Mi thadahin kuangsung ah a khut a phuma, huchiin a kam ah huai tuh a hontun nawn ngap kei hi.
24Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.
25Simmohhat sat in, mi mawlin pilvangdana sin ding; huan theih siamna nei salin, huan theihna a theisiam ding.
25Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.
26Kuapeuh a pa tunga hiamgama, a nu delh mang, zumna omsak leh simmohna tun tapa ahi.
26Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.
27Theihna thute akipana lammang lel din, ka tapa, hilhna jak tawp in.
27Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.
28Theihpihmi phattuamna neilouin vaihawmna a simmoh: Huan mi gilou kamin thulimlouhna a nawmvalh hi.Muhsithatmi adingin vaihawmnate bawlkholhsa ahi, mihai nungjang adingin vuaknate.
28Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.
29Muhsithatmi adingin vaihawmnate bawlkholhsa ahi, mihai nungjang adingin vuaknate.
29Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.