¹A Job odpovedal a riekol:

²Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.

³Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.

⁴Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.

⁵Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.

⁶Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.

⁷Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.

⁸Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.

⁹naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.

¹⁰Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.

¹¹Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa

¹²ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.

¹³Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.

¹⁴A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.

¹⁵Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.

¹⁶A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.

¹⁷Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.