1Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?
2Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.
3Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.
4Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.
5Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.
6Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.
7Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.
8Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.
9Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,
10takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.
11Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.
12Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.
13Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.
14Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.
15A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.
16Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.
17Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.
18Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.
19Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.
20Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,
21ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.
22A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.
23Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.
24Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.
25A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!