1Zase odpovedal Job a riekol:
2Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády?
3Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí!
4Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba?
5Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia.
6Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.
7Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.
8Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi.
9Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;
10ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.
11Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania.
12Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba.
13Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.
14Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!