1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.