¹A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

²A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.

³Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,

⁴ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.

⁵Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,

⁶takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.

⁷Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,

⁸synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.

⁹A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

¹⁰Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,

¹¹pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.

¹²Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.

¹³Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.

¹⁴Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.

¹⁵Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.

¹⁶A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.

¹⁷Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.

¹⁸Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.

¹⁹Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.

²⁰Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.

²¹Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.

²²Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.

²³Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

²⁴Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.

²⁵Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.

²⁶Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.

²⁷Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.

²⁸Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.

²⁹Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.

³⁰Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

³¹A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.