¹Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?

²A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?

³Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?

⁴Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

⁵Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,

⁶nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.

⁷Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna;

⁸vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.

⁹Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,

¹⁰vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.

¹¹Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;

¹²lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.

¹³Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,

¹⁴čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?

¹⁵Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

¹⁶Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy

¹⁷a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota -

¹⁸Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -;

¹⁹ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;

²⁰ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;

²¹ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc;

²²nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!

²³Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.

²⁴Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;

²⁵ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;

²⁶ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

²⁷a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst -

²⁸Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -,

²⁹ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé -

³⁰Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -,

³¹ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!

³²Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -,

³³ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,

³⁴keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí -

³⁵Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!

³⁶Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!

³⁷Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -,

³⁸ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;

³⁹ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:

⁴⁰miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.