1Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
2A tak odpovedal Job a riekol:
3Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
4Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
5nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
6Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
7Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
8Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
9Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
10pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
11Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
12Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
13Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
20Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
23Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.