1A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
2Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
3Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
4Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
5Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
6Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
7Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
8Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
9Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
10Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
11Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
12Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
13Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
14Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
15razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
16Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
17Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
18Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
19Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
20Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
21Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
22Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
23Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
24Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
25Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
26Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
27preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
28pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
29No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
30aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
31Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
32Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
33Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
34Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
35Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
36Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
37Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.