¹A ešte odpovedal Elíhu a riekol:

²Či to považuješ za súd? Hovoríš: Moja spravedlivosť je nad silného Boha.

³Lebo hovoríš: Čo ti to prospeje? Čo mi to pomôže viac, ako keď budem hrešiť?

⁴Ja ti dám odpoveď i tvojim priateľom s tebou.

⁵Pozri na nebesia a vidz a pozoruj oblaky! Sú vyššie ako ty.

⁶Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jestli bude mnoho tvojich prestúpení, čo mu učiníš?

⁷Ak budeš spravedlivý, čo mu tým dáš? Alebo čo vezme z tvojej ruky?

⁸Tvoja bezbožnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spravedlivosť prospeje synovi človeka.

⁹Kričia pre množstvo útisku; volajú o pomoc pre tvrdé rameno mnohí.

¹⁰Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne vnoci,

¹¹ktorý nás vyučuje, aby sme boli rozumnejší ako hovädá zeme, a činí nás múdrejších ako vtáctvo nebies?

¹²Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí.

¹³Isté je, že silný Bôh nepočuje márnosti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to.

¹⁴A čo ešte, keď hovoríš: Neuvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho!

¹⁵Ale teraz istotne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spupnosti.

¹⁶A Job otvára svoje ústa na márnosť a množí svoje slová bez známosti.