1A ešte pokračoval Elíhu a riekol:
2Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.
3Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.
4Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.
5Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.
6Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.
7Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.
8A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,
9vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.
10A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.
11Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.
12Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.
13Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.
14Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.
15Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.
16A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.
17Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.
18Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.
19Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?
20Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.
21Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.
22Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?
23Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?
24Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.
25Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.
26Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.
27Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,
28ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.
29Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?
30Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.
31Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.
32Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.
33Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!