1Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.
2Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!
3Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.
4Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.
5Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.
6Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.
7Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.
8A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.
9Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.
10Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.
11Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,
12ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,
13buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.
14Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!
15Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?
16Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?
17Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?
18Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.
19Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.
20Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?
21A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.
22Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.
23Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.
24Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.