1Nože zavolaj, či je voľakto, kto by ti odpovedal! A ku ktorému zo svätých sa obrátiš?
2Lebo blázna zabije hnev, a sprostého usmrtí žiarlivosť.
3Ja sám som videl blázna, ktorý púšťal korene, ale hneď som preklial jeho príbytok.
4Jeho synovia boli ďaleko od spasenia a boli zdrtení v bráne, ani nebolo nikoho, kto by bol vytrhol.
5Jeho žnivo pojedol hladný, ba ešte i zpomedzi tŕnia ho pobral, a žíznivý človek, hrabivý, dychtivo siahol po ich majetku.
6Lebo bieda nepochádza z prachu, ani nepučí trápenie zo zeme.
7Ale človek sa rodí na trápenie, jako čo iskry vyletujú hore.
8No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predložil by som svoju vec Bohu,
9ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu,
10ktorý dáva dážď na tvár zeme a posiela vodu na polia
11postavujúc nízkych na vysoké miesto a žalostiacich vyvyšuje spasením.
12Marí úmysly chytrákov, takže ich ruky nevykonajú ničoho,
13ktorý lapá múdrych v ich chytráctve, a rada prevrátených tak býva prenáhlená;
14vodne narážajú jako vo tme a jako vnoci tápajú na poludnie.
15A zachraňuje od meča, od ich úst, a chudobného z ruky silného.
16A tak má chatrný nádej; ale neprávosť zapchá svoje ústa.
17Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho.
18Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia.
19Zo šiestich úzkostí ťa vytrhne, áno, v siedmich sa ťa nedotkne zlé.
20V hlade ťa vykúpi zo smrti a v boji z moci meča.
21Skryješ sa pred pomluvou zlého jazyka a nebudeš sa báť zhuby, keď prijde.
22Vysmeješ sa zhube i hladu, a neboj sa zveri zeme;
23lebo ešte len aj s kameňmi na poli budeš mať smluvu, a poľná zver bude upokojená voči tebe.
24A tak zvieš, že tvoj stánok bude v pokoji, a keď prezrieš svoj príbytok, nebudeš postrádať ničoho.
25A poznáš, že bude mnoho tvojho semena a tvojich potomkov ako byliny zeme.
26Vojdeš v plnej sile do hrobu, jako ide ta hore snop zbožia svojím časom.
27Hľa, toto sme vyzkúmali, a tak je. Počuj to a pamätaj si na svoje dobré.