¹Antunchi O Jesus sichardia len le paramichensa, "Sas iek gazda kheresko kai thodia te bariol ek rez, ai thodia ek zido kruglom latar, ai kerdia ai lashardias iek than te strangon o struguro, vazdias iek wucho than te len sama kotsar. Ai dias e rez ka rabocha rezaria (po wundilepe manushende) ai gelotar andek dur them.

¹A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval.

²Kana pashili e vriama te chidenpe struguro, tradias ek sluga kal manush kai bariarenaspe leski rez, te len struguro kai avelas leske.

²A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice.

³Ai astarde les, ai marde les, ai tradia les bi kanchesko.

³Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho.

⁴Magdata tradias lende aver sluges; ai shude bax pe leste, ai dukhade lesko shero, ai chinuisarde les, ai tradias les.

⁴A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného.

⁵Magdata tradia aver sluges; ai mudarde les, ai tradias mai but, marde uni, ai mudarde uni.

⁵A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili.

⁶Ta ando gor sas les ieke shaves, kai sas leske de sa drago, ai wo tradia lende peske shaves, ai phenelas, "Si te preznain murhe shaves."

⁶Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna.

⁷Numa le rezaria phende iek avreske, "O Shav le Manushesko kai bariarelaspe rez; Aven mudaras les, ai lias ame so si lesko."

⁷Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše!

⁸Ai line les, ai mudarde les, ai gonisarde les avri andai rez.

⁸A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice.

⁹Kana o gazda le rezako avela, so kerela kodole manushenge? Avela ai mudarel kodole nasul manushen, ai dela e rez ka kaver.

⁹Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným.

¹⁰"Ai chi jindian ando ramomos? O bax kai le manush kai vazden o kher shude kerdilo o bax kai si sa e zor le kheresko.

¹⁰Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.

¹¹O Del kerdias kadia, ai che mundro ande amare iakha!"

¹¹Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach.

¹²Mangenas te thon o vas pe leste, numa daraile katar o narodo: ke won zhanenas kai wo dia duma iek paramichi pala lende, mekle les, ai geletar.

¹²A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli.

¹³Won trade leste uni andal Farizeanonge ai uni andal Herodianonge te astaren les ande lesko divano.

¹³A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči,

¹⁴Ai kana aresle, phenenas leske "Gazda, zhanas ke chachimasa san, bi te daras vari kastar, ke chi thos partia kanikaske, numa sikaves o chachimos pa Del si amenge slobodo vai nai, te pochinas taksa ka Caesar?"

¹⁴ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať?

¹⁵"Pochinasa vai chi pochinasa?" Numa O Jesus haliardias lenge nasul ginduria, ai phendias lenge, "Sostar tume zumaven ma? Sikaven mange le love, te sai dikhav les.

¹⁵Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl.

¹⁶Ai andine leske iek pena. Ai O Jesus phendia lenge, "Kaski fatsa ai ramomos si kado?" Ai phenen leske, "O Caesar."

¹⁶A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov.

¹⁷Antunchi O Jesus phendias lenge, "Den ka Caesar so si lesko, ai den ka Del so si le Devlesko." Kana ashunde, chudisaile.

¹⁷Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili.

¹⁸Antunchi uni andal Saduseanonge avile ka Jesus, kai mothon ke nai traio pala e martia: ai phushle les, phenenas,

¹⁸A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli:

¹⁹"Gazda, o Moses ramosardia amende, "Te merela vari kasko phral, ai sas ansurime, ai nas les glate, lesko phral trobul te lel leska rhomnia, ai te vazdel familia peske phraleske."

¹⁹Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno.

²⁰Sar mashkar amende efta phral. O pervo ansurisailo, ai mulo, ai nas les glate.

²⁰Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena.

²¹Ai o duito ansurisailo leska rhomniasa, ai mulo, ai nas les glate ai sakadia o trito.

²¹Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne.

²²Ai sakadia zhi ka o eftato, ai nas les glate: antunchi vi e zhuvli muli.

²²A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena.

²³Kana avela te zhuvindin le mule te zhan ando rhaio saveski andal efta phral avela e rhomnia?"

²³Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.

²⁴O Jesus phendia lenge, "Shubin tume zurales! Ke tume chi haliaren E Vorba le Devleski, ai chi e putiera le Devleski."

²⁴A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej?

²⁵Ke kana zhuvindin le mule te zhan ando rhaio, le mursh chi lena rhomnia, ai le zhuvlia chi lena rhom, numa aven sar le angeluria le Devleske kai si ando rhaio.

²⁵Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach.

²⁶Numa anda kodia kai zhuvindin le mule te zhan ando rhaio, chi jindian ande klishka le Mosesoski, sar ande krenzha O Del phendia leske, phenelas, "Me sim O Del le Abramosko, ai O Del le Isakosko, ai O Del le Iakovosko?

²⁶A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov?

²⁷O Del nai O Del le mulengo, numa le zhuvindengo, shubin tume zurales."

²⁷Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite.

²⁸Ai iek andal Gramnoturia avilo, ai ashundia le Saduseanuria marenas mui pende, vo haliardia ke phandadias o mui le Saduseanonge, phushlia les, "Savo si o mai baro andal zakonuria?"

²⁸Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých?

²⁹Ai O Jesus phendia leske, "O pervo andal zakonuria si, Ashun, O Israel; O Del, amaro Del, si ferdi iek Del.

²⁹A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden!

³⁰Te avel tuke drago O Del sa che ilesa, sa che duxosa, ai sa che gojasa, ai sa che zorasa: kado si o pervo zakono.

³⁰A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie.

³¹Ai o duito si saikfielo, te avel tuke drago le manush sode san tu tuke. Nai aver zakono o mai baro sar kadala."

³¹A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.

³²Ai o Gramnoto phendia leske, "Gazda, tu phendian o chachimos; ferdi iek Del si, ai nai aver, ferdi wo si.

³²A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho,

³³Ai te avel leske drago O Del sa peske ilesa, ai sa peske haliarimos, ai sa peske duxosa, ai sa peske zorasa, ai te avel leske drago le manush sar si les leske, mai mishto si te keren le dui zakonuria sar te thon zhegeni ai aver podarki po altari ande tampla pala e sakrifis."

³³a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti.

³⁴Ai kana O Jesus zhanelas ke wo haliardia, phendia leske, "Tu san nai dur katar e amperetsia le Devleski. Pala kodia khonik chi tromalas te phushel lestar vari so.

³⁴A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať.

³⁵Kana O Jesus sicharelas ande tampla, phushlia le, "Sar sai phenen le Gramnoturia ke O Kristo si O Shav le Davidosko?

³⁵A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým?

³⁶O Swunto Duxo phendia ka David te phenel, "O gazda phendia murhe gazdaske, 'Besh ka murho chacho vas, zhi pon thav che duzhmanon tela che punrhe.'"

³⁶Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

³⁷Teala o David akharel les Gazda, sar si lesko shav? Ai o baro narodo ashunelas les raduimasa.

³⁷Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval.

³⁸Sar O Jesus sicharelas le, phendia lenge, "Arakhen tume katar le Gramnoturia, ke lenge drago te phiravenpe andel raxamia lunzhi, ai mangen savorhe te den le lasho dies pel wulitsi.

³⁸A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch;

³⁹Ai mangena le mai lashe skamina ande synagogue, ai te beshen ka shero le skafidiako kal pachiva.

³⁹chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;

⁴⁰Ai won len khera le phivlia, ai te na dichol lenge nasulimos but, pe lende avela kris mai bari.

⁴⁰ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia.

⁴¹O Jesus beshlo pasha o than kai le manush thon le love ande tamplo, ai dikhlia sar thonas penge love ande tamplo, ai but andal barvale dine but.

⁴¹A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho.

⁴²Ai ek phivli chorhi avili ai tholas dui xarkune kotora, anklen iek sent.

⁴²A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša.

⁴³Ai wo akhardia leste peske disiplon, ai phendia lenge, "Chachimasa, phenav tumenge, kacha chorhi phivli thodia mai but de sar savorhe:

⁴³Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.

⁴⁴Ke le barvale dine katar le but love kai sas le, numa woi dia so godi sas la te traiil."

⁴⁴Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.