¹Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,

²aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.

³Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.

⁴Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.

⁵Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.

⁶Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.

⁷Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.

⁸Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,

⁹aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;

¹⁰aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.

¹¹A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso

¹²a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!

¹³A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.

¹⁴Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.

¹⁵Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.

¹⁶Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?

¹⁷Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.

¹⁸Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.

¹⁹Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.

²⁰A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?

²¹Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

²²Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.

²³On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.