¹Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,

²zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.

³Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.

⁴Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.

⁵Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.

⁶Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.

⁷On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

⁸pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.

⁹Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?

¹⁰Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,

¹¹a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.

¹²Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.

¹³Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.

¹⁴Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.

¹⁵Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

¹⁶Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:

¹⁷vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;

¹⁸srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;

¹⁹lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.

²⁰Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;

²¹priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.

²²Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.

²³Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,

²⁴aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.

²⁵Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.

²⁶Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.

²⁷Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?

²⁸Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?

²⁹Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.

³⁰Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.

³¹A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.

³²No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.

³³Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.

³⁴Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.

³⁵Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.