1Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.
2Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka.
3Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.
4Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,
5aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.
6Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,
7a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu,
8ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,
9na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy.
10A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého;
11štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome.
12Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady.
13A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu:
14Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby;
15preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa.
16Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití.
17Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou.
18Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní.
19Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu.
20Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne.
21Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov.
22Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený,
23až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.
24A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst.
25Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch.
26Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila.
27Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.