1Či azda múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svojho hlasu?
2Na vrchu vysokých miest, pri ceste, na rozcestí stojí;
3vedľa brán, pri vchode do mesta, tam, kade sa vchádza ku dveriam, volá mocne:
4Na vás, mužovia, volám, a môj hlas je k synom človeka!
5Porozumejte, prostí, opatrnosť, a hlúpi, porozumejte srdcu!
6Počujte, lebo budem hovoriť výborné veci, a otvorenie mojich rtov bude to, čo je pravé.
7Lebo moje ústa budú vravieť pravdu, a ohavnosťou je mojim rtom bezbožnosť.
8Spravedlivé sú všetky reči mojich úst; nieto v nich ničoho prevráteného ani krivého.
9Všetky sú prosté rozumnému, a priame tým, ktorí nachádzajú známosť.
10Prijmite moju kázeň a nie striebro a známosť radšej ako výborné zlato.
11Lebo múdrosť je lepšia než koraly, a jakékoľvek prežiadúcne veci sa jej nevyrovnajú.
12Ja múdrosť bývam s opatrnosťou, a ja známosť nachádzam dômyselnosť.
13Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé; pýchy a vysokomyseľnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím.
14Moja je rada a prospech; ja som rozumnosťou; moja je hrdinská sila.
15Mnou kraľujú kráľovia, a kniežatá ustanovujú to, čo je spravedlivé.
16Mnou vládnu vladári a páni, všetci sudcovia zeme.
17Ja milujem tých, ktorí ma milujú, a tí, ktorí ma skoro a pilne hľadajú, nachádzajú ma.
18Bohatstvo a sláva je u mňa, trvalé imanie a spravedlivosť.
19Moje ovocie je lepšie nad zlato, nad rýdze zlato a to, čo donášam, nad výborné striebro.
20Chodím cestou spravedlivosti, stredom dráh súdu,
21aby som tým, ktorí ma milujú, nadedila majetku a naplnila ich poklady.
22Hospodin si ma nadobudol za počiatok svojej cesty, pred všetkými svojimi skutkami, pred všetkými časy.
23Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem.
24Keď ešte nebolo priepastí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťažených vodami.
25Prv ako boly vrchy zapustené do základov, prv ako boly brehy, bola som splodená,
26kým ešte nebol učinil zeme ani polí ani začiatku rôzneho prachu okruhu zeme.
27Keď pripravoval nebesia, tam ja, keď vymeriaval kruh nad priepasťou,
28keď upevňoval najvyššie oblaky hore, keď utvrdzoval studnice priepasti,
29keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme,
30a bola som pri ňom dielovedúcim a bola som všelijako jeho rozkošou deň ako deň hrajúc sa pred ním každého času,
31hrajúc sa na okruhu jeho zeme, a moje rozkoše so synmi človeka.
32A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa! A blahoslavení sú tí, ktorí ostríhajú moje cesty.
33Poslúchajte kázeň a buďte múdri a neodmietnite!
34Blahoslavený človek, ktorý počúva na mňa bdejúc pri mojich vrátach deň ako deň, strážiac podvoje mojich dverí.
35Lebo ten, kto ma najde, najde život a dosiahne priazne od Hospodina.
36Ale ten, kto hreší proti mne, pácha ukrutnosť na svojej duši; všetci, ktorí ma nenávidia, milujú smrť.