¹Múdrosť si vystavila svoj dom; utesala svojich stĺpov sedem;

²pobila svoj dobytok; pomiešala svoje víno, ba pripravila i svoj stôl;

³rozposlala svoje devy a volá na najvyšších miestach výšin mesta:

⁴Ten, kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

⁵Poďte, jedzte z môjho chleba a pite z vína, ktorého som namiešala.

⁶Zanechajte hlúposť a žite a kráčajte cestou rozumnosti.

⁷Ten, kto učiac tresce posmievača, odnáša si hanbu, a tomu, kto dohovára bezbožnému, to bude škvrnou.

⁸Nekarhaj posmievača, aby ťa nevzal v nenávisť; dohováraj múdremu, a bude ťa milovať.

⁹Daj poučenia múdremu, a bude ešte múdrejší; daj poznať spravedlivému, a priberie naučenia.

¹⁰Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.

¹¹Lebo mnou, hovorí múdrosť, sa rozmnožia tvoje dni, a pridajú ti rokov života.

¹²Ak budeš múdry, budeš sebe múdry, ale ak budeš posmievač, sám ponesieš.

¹³Bláznivá žena je štebotná, sprostá a nevie ničoho.

¹⁴Ale sedí pri dveriach svojho domu na stolci, na vysokých miestach mesta,

¹⁵aby volala na tých, ktorí idú pomimo cestou, ktorí idú priamo svojimi stezkami, a hovorí:

¹⁶Kto je hlúpy, nech sa uchýli sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

¹⁷Ukradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je chutný.

¹⁸A hlupák nevie, že sú tam mŕtvi a v hlbinách pekla tí, ktorých pozvala.