1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Pieseň.
2Keď povstane Bôh, hneď sa rozpŕchnu jeho nepriatelia, a budú utekať od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia.
3Ako sa rozháňa dym, tak ich rozoženieš; ako sa roztápa vosk od ohňa, tak zahynú bezbožníci od tvári Božej.
4Ale spravedliví sa budú radovať, veseliť sa budú pred Bohom a budú plesať od radosti.
5Spievajte Bohu! Ospevujte jeho meno! Urovnajte cestu tomu, ktorý sa vznáša na hustých oblakoch. Hospodin je jeho meno, a plesajte pred ním!
6Je otcom sirôt a sudcom vdôv, Bôh, v príbytku svojej svätosti.
7Bôh uvádza osamotnelých bývať v dome; vyvádza väzňov do blahobytu, ale spurní budú bývať vo vypráhlej zemi.
8Bože, keď si išiel von pred svojím ľudom, keď si kráčal po púšti - sélah -,
9zem sa triasla, áno, nebesia kropily pred Bohom, toď Sinai, pred Bohom, Bohom Izraelovým.
10Dažďom svojej štedrosti si kropil, Bože, svoje dedičstvo, a keď zomdlievalo, ty si ho posilňoval.
11Tvoje zástupy sa osadily v ňom, v tvojom dedičstve, ktoré si ty, Bože, pripravil vo svojej dobrotivosti pre chudobného.
12Pán dal slovo a tých, ktoré zvestovaly radostné veci, veľký zástup.
13Kráľovia veľkých vojsk utekali, hej, utekali, a tá, ktorá cudzieho nežiadajúc opatrovala svoj dom, delila korisť.
14Ba isté je, že nebudete ležať v košiaroch, na krýdlach holubice, pokrytej striebrom, ktorej perute sú pozlatené rýdzim zlatom.
15Keď v nej, v zemi, rozptyľoval Všemohúci kráľov, belelo sa od pobitých ako od snehu na Salmone.
16Vrch Boží je vrchom Bázana, vrcholnatým vrchom, vrchom Bázana.
17Vy, vrcholnaté vrchy, prečo pozeráte tak závistlivo? Prečo pozeráte závistlivo na vrch, ktorého sa zažiadalo Bohu, aby býval na ňom? Áno, Hospodin bude bývať na ňom na veky.
18Vozov Božích je dvadsať tisíc, tisíce tisícov. Pán prišiel na nich na Sinai v svätosti.
19Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hospodin, Bôh býval medzi nimi.
20Požehnaný Pán! Deň ako deň nám nakladá bremä svojich dobrodení, silný Bôh, naše spasenie. Sélah.
21Silný Bôh je nám silným Bohom na hojné spasenie, a Hospodin, Pán, má východiská zo smrti.
22No, isté je, že Bôh skrúši hlavu svojich nepriateľov, vlasaté temeno toho, kto chodí vo svojich hriechoch.
23Pán povedal: Navrátim z Bázana, navrátim aj z hlbín mora,
24aby si zbrodil svoju nohu v krvi; jazyk tvojich psov aby mal podiel z nepriateľov.
25Videli tvoje idenia, Bože, idenia môjho silného Boha, mojeho Kráľa v svätosti.
26Popredku išli speváci, pozadku hudci hrajúci, v prostredku panny, bubnujúce na bubny.
27Dobrorečte Bohu v shromaždeniach, Pánovi, ktorí ste pôvodu Izraelovho.
28Tam nech je Benjamin, najmladší, ktorý panuje nad nimi, kniežatá Júdove, ich hrmotný zástup, kniežatá Zabulona, kniežatá Naftaliho.
29Tvoj Bôh dal rozkaz tvojej sile. Upevni, Bože, to, čo si nám učinil!
30Pre tvoj chrám nad Jeruzalemom ti budú donášať kráľovia dary.
31Okríkni, zastraš zviera trsti, stádo mocných juncov s telcami národov, ktoré padnúc na zem bude sa koriť s kusami striebra. - Rozptýli národy, ktoré majú záľubu v bojoch.
32Prijdú veľmoži z Egypta; Ethiopia vystrie rýchle svoje ruky po Bohu.
33Kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, spievajte Pánovi žalmy! Sélah.
34Spievajte tomu, ktorý sa vznáša na nebesiach pradávnych nebies! Hľa, vydáva svoj hlas, mocný hlas.
35Dajte silu Bohu, ktorého velebnosť je nad Izraelom a jeho sila na najvyšších oblakoch.
36Hrozný si, Bože, keď vyjdeš zo svojich svätýň, silný Bôh Izraelov! - On dáva národu silu a moc. Nech je požehnaný Bôh!