1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ľalie. Dávidov.
2Zachráň ma, Bože, lebo mi došly vody až po dušu.
3Hrúžam sa v hlbokom bahne, a nieto na čom zastať. Vošiel som do hlbín vôd, a zalial ma valiaci sa prúd.
4Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha.
5Tých, ktorí ma nenávidia bez príčiny, je viac ako vlasov na mojej hlave. Zmocneli tí, ktorí sa usilujú ma zničiť, moji lživí nepriatelia. Čoho som neulúpil, mám potom vrátiť.
6Bože, ty znáš môj nerozum, a moje previnenia nie sú skryté pred tebou.
7Nech sa nehanbia pre mňa tí, ktorí očakávajú na teba, Pane, Hospodine Zástupov; nech sa nestydia mojou vinou tí, ktorí ťa hľadajú, ó, Bože Izraelov!
8Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.
9Cudzím som sa stal svojim bratom a neznámym svojej matky synom.
10Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom, a hanenia haniacich teba padly na mňa.
11Ak plačem trápiac pôstom svoju dušu, je mi to na potupu.
12A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.
13Zlé hovoria o mne tí, ktorí sedia v bráne, a pesničkou k hudbe som tým, ktorí pijú opojný nápoj.
14Ale ja k tebe odosielam svoju modlitbu, Hospodine; nech je to príjemný čas; Bože, pre mnohú svoju milosť ozvi sa mi, pre vernosť svojho spasenia.
15Vytrhni ma z blata, aby som sa nepohrúžil! Nech som vytrhnutý od tých, ktorí ma nenávidia, a z hlbokostí vôd.
16Nech ma nezaleje valiaci sa prúd vody, nech ma nepohltí hlbina, a nech nezavrie jama nado mnou svojich úst!
17Ozvi sa mi, Hospodine, lebo je dobrá tvoja milosť. Podľa množstva svojho milosrdenstva pohliadni na mňa!
18A neskrývaj svojej tvári pred svojím služobníkom, lebo mi je úzko. Rýchle sa mi ohlás.
19Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov!
20Ty znáš moje pohanenie, moju hanbu a môj stud; pred tebou sú všetci moji protivníci.
21Pohanenie skrúšilo moje srdce, a preto som zronený. Keď čakám, že ma niekto poľutuje, nieto nikoho, a keď čakám na tešiteľov, nenachádzam ich.
22Ale mi dali miesto pokrmu žlče, a v mojej žízni ma napájali octom.
23Nech im je ich stôl pred nimi osídlom a ich pokojnému životu bezstarostnému smečkou.
24Nech sa zatmia ich oči tak, aby nevideli, a daj to, aby sa ich bedrá stále klátily od bremena.
25Vylej na nich svoj prudký hnev, a nech ich dostihne páľa tvojho hnevu!
26Ich príbytok nech je pustý a nech nie je nikoho, kto by býval v ich stánoch;
27lebo prenasledujú toho, ktorého si ty zbil, a rozprávajú o bolesti tvojich smrteľne zranených.
28Pridaj neprávosť k ich neprávosti, a nech nevojdú do tvojej spravedlivosti.
29Nech sú vytretí z knihy života a nech nie sú zapísaní spolu so spravedlivými!
30A ja, keď aj som biedny a sovrený bolesťou, tvoje spasenie, Bože, ma vyvýši.
31Budem chváliť meno Božie piesňou a zvelebovať ho budem vďakou.
32A to bude príjemnejšie Hospodinovi ako vôl, ako rohatý junec s rozdeleným kopytom.
33Keď to uvidia biedni, budú sa radovať, a vám, ktorí hľadáte Boha, ožije vaše srdce.
34Lebo Hospodin počuje chudobných a neopovrhuje svojimi väzňami.
35Nech ho chvália nebesia i zem, moria i všetko, čo sa hemží v nich.
36Pretože Bôh zachráni Sion a vystaví mestá Judska, a budú tam bývať, a ňou, zemou, budú vládnuť dedične.
37A semeno jeho služobníkov ju zdedia, a tí, ktorí milujú jeho meno, budú bývať v nej.