¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.

²Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.

³V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť.

⁴Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah.

⁵Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť.

⁶Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov.

⁷Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,

⁸či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti?

⁹Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie?

¹⁰Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah.

¹¹A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho.

¹²Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna.

¹³Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch.

¹⁴Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!

¹⁵Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.

¹⁶Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.

¹⁷Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.

¹⁸Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.

¹⁹Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem.

²⁰Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.

²¹Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.