1Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
3To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
4Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
6aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
7aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
8a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
9Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
10Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
13Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
14Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
15Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
16Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
17A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
18A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
20Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
21Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
22pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
24a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
25Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
26Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
27a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
28Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
29A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
31vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
32Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
33A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
34A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
35a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
36hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
37a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
38on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
39Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
40Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
41A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
42Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
43ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
44A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
45Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
47Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
49Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
50Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
51A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
52A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
54A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
55Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
56Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
57ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
58A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
59Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
60A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
62Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
63Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
64Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
65Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
66a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
67Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
68ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
69A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.