1A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.
1治好水臌病的人
2A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.
2正好在他面前有一个患水臌病的人；
3A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?
3耶稣对律法师和法利赛人说：“在安息日治病，可以不可以呢？”
4Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.
4他们却不出声。耶稣扶着病人，治好他，叫他走了，
5A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?
5就对他们说：“你们中间谁的儿子或牛在安息日掉在井里，不立刻把他拉上来呢？”
6A nemohli mu odpovedať na to.
6他们不能回答这些话。
7A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:
7耶稣教训筵席的主人（参箴25:6-7）耶稣看见被邀请的客人选择高位，就用比喻对他们说：
8Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,
8“你被邀请参加婚筵的时候，不要自己坐在高位上，恐怕有比你更尊贵的客人也被请来；
9a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.
9那请你又请他的人过来对你说：‘请你让位给这个人。’那时你就惭愧地退居末位了。
10Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.
10你被邀请的时候，要坐在末位上，等请你的人过来对你说：‘朋友，请上座。’那时你在同席的人面前才有光彩。
11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.
11因为凡高抬自己的，必要降卑；自己谦卑的，必要升高。”
12A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.
12耶稣又对邀请他的人说：“你设午餐或晚宴，不要请你的朋友、弟兄、亲戚或富裕的邻舍，恐怕他又回请你，你就得了报答。
13Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých
13你摆筵席的时候，总要邀请那贫穷的、残废的、瘸腿的、瞎眼的，
14a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.
14那你就有福了。因为他们没有什么可以报答你，义人复活的时候，你必定得着报答。”
15Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!
15婚筵的比喻（参太22:1-10）一起吃饭的人中有一个，听了这些话，就对耶稣说：“在 神的国里吃饭的人有福了。”
16Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.
16耶稣对他说：“有一个人大摆筵席，请了许多客人。
17A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.
17到了开席的时候，他打发仆人去对所请的人说：‘请来吧！样样都准备好了。’
18Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!
18众人一致推辞，头一个说：‘我买了一块地，不得不去看一看，请原谅我。’
19A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.
19另一个说：‘我买了五对牛，要去试一试，请原谅我。’
20A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.
20又一个说：‘我刚结了婚，不能去。’
21A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!
21仆人回来把这些事告诉他主人，家主就发怒，对仆人说：‘快到城里大街小巷去，把贫穷的、残废的、瞎眼的、瘸腿的，都领到这里来。’
22A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.
22仆人说：‘主啊，你所吩咐的已经办了，还有空位。’
23A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!
23主人就对仆人说：‘你出去到路边篱畔，勉强人进来，好把我的屋子坐满。
24Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.
24我告诉你们，先前请的那些人，一个也不得尝我的筵席。’”
25A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:
25作门徒的代价（参太10:37-38）有许多人与耶稣同行，他转身对他们说：
26Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.
26“如果有人到我这里来，爱我不超过爱（“爱我不超过爱”原文作“不恨”）自己的父母、妻子、儿女、兄弟、姊妹，甚至自己的性命，就不能作我的门徒。
27A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.
27凡不背着自己的十字架跟随我的，也不能作我的门徒。
28Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?
28你们当中有谁要盖一座楼，不先坐下计算费用，能不能盖成呢？
29Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu
29恐怕安了地基，而不能完成，所有看见的人都讥笑他，
30a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.
30说：‘这个人开了工，却不能完工。’
31Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?
31或者一个王去和别的王打仗，哪有不先坐下想想，能否用一万兵去抵抗那领两万来攻打他的呢？
32Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.
32如果不能，就该趁对方还远的时候，派使者去谈判和平的条件。
33Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
33这样，你们中间不论谁，如果不撇下一切所有的，就不能作我的门徒。
34Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?
34“盐本来是好的，但如果失了味，怎能使它再咸呢？
35Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!
35或用在田里，或放在粪里，都不合适；只好扔在外面。有耳可听的，就应当听。”