1Ale to som usúdil v sebe: neprijsť k vám zase so zármutkom.
1And I decided this to myself, not again to come in sorrow unto you,
2Lebo ak ja vás zarmútim, ktože je potom, kto mňa rozveselí krome toho, koho som ja zarmútil?!
2for if I make you sorry, then who is he who is making me glad, except he who is made sorry by me?
3A toto isté som vám napísal, aby som, keď prijdem, nemal zármutku od tých, ktorým by som sa mal radovať, dôverujúc vo všetkých vás, že moja radosť je radosťou všetkých vás.
3and I wrote to you this same thing, that having come, I may not have sorrow from them of whom it behoved me to have joy, having confidence in you all, that my joy is of you all,
4Lebo z mnohého súženia a zovretia srdca som vám písal s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorej mám hojnejšie naproti vám.
4for out of much tribulation and pressure of heart I wrote to you through many tears, not that ye might be made sorry, but that ye might know the love that I have more abundantly toward you.
5A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiažil, zarmútil všetkých vás.
5And if any one hath caused sorrow, he hath not caused sorrow to me, but in part, that I may not burden you all;
6Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých,
6sufficient to such a one is this punishment, that [is] by the more part,
7takže už máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený.
7so that, on the contrary, [it is] rather for you to forgive and to comfort, lest by over abundant sorrow such a one may be swallowed up;
8Preto vás prosím, žeby ste mu preukázali lásku.
8wherefore, I call upon you to confirm love to him,
9Lebo na to som aj písal, aby som poznal vašu dokázanosť, či ste poslušní ku všetkému.
9for, for this also did I write, that I might know the proof of you, whether in regard to all things ye are obedient.
10A komu čo odpúšťate, i ja; lebo i ja, čo som odpustil, ak som čo odpustil, urobil som to pre vás, pred tvárou Krista, aby ste neboli oklamaní od satana,
10And to whom ye forgive anything — I also; for I also, if I have forgiven anything, to whom I have forgiven [it], because of you — in the person of Christ — [I forgive it,]
11lebo nie sú nám neznáme jeho úmysly.
11that we may not be over-reached by the Adversary, for of his devices we are not ignorant.
12A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi, nemal som oddychu vo svojom duchu, keď som nenašiel svojho brata Títa.
12And having come to Troas for the good news of the Christ, and a door to me having been opened in the Lord,
13Ale rozlúčiac sa s nimi odišiel som do Macedonie.
13I have not had rest to my spirit, on my not finding Titus my brother, but having taken leave of them, I went forth to Macedonia;
14No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste.
14and to God [are] thanks, who at all times is leading us in triumph in the Christ, and the fragrance of His knowledge He is manifesting through us in every place,
15Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú,
15because of Christ a sweet fragrance we are to God, in those being saved, and in those being lost;
16ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život. Ale na to kto je spôsobný?!
16to the one, indeed, a fragrance of death to death, and to the other, a fragrance of life to life; and for these things who is sufficient?
17Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme.
17for we are not as the many, adulterating the word of God, but as of sincerity — but as of God; in the presence of God, in Christ we do speak.