¹Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich?

¹Do we begin again to recommend ourselves, except we need, as some, letters of recommendation unto you, or from you?

²Našim listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,

²our letter ye are, having been written in our hearts, known and read by all men,

³a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.

³manifested that ye are a letter of Christ ministered by us, written not with ink, but with the Spirit of the living God, not in the tablets of stone, but in fleshy tablets of the heart,

⁴A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.

⁴and such trust we have through the Christ toward God,

⁵Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha,

⁵not that we are sufficient of ourselves to think anything, as of ourselves, but our sufficiency [is] of God,

⁶ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.

⁶who also made us sufficient [to be] ministrants of a new covenant, not of letter, but of spirit; for the letter doth kill, and the spirit doth make alive.

⁷A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,

⁷and if the ministration of the death, in letters, engraved in stones, came in glory, so that the sons of Israel were not able to look stedfastly to the face of Moses, because of the glory of his face — which was being made useless,

⁸jako by potom nemala byť služba Ducha slávna!

⁸how shall the ministration of the Spirit not be more in glory?

⁹Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!

⁹for if the ministration of the condemnation [is] glory, much more doth the ministration of the righteousness abound in glory;

¹⁰Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha.

¹⁰for also even that which hath been glorious, hath not been glorious — in this respect, because of the superior glory;

¹¹Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve.

¹¹for if that which is being made useless [is] through glory, much more that which is remaining [is] in glory.

¹²Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť,

¹²Having, then, such hope, we use much freedom of speech,

¹³a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť.

¹³and [are] not as Moses, who was putting a vail upon his own face, for the sons of Israel not stedfastly to look to the end of that which is being made useless,

¹⁴Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje.

¹⁴but their minds were hardened, for unto this day the same vail at the reading of the Old Covenant doth remain unwithdrawn — which in Christ is being made useless —

¹⁵Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci;

¹⁵but till to-day, when Moses is read, a vail upon their heart doth lie,

¹⁶ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.

¹⁶and whenever they may turn unto the Lord, the vail is taken away.

¹⁷A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda.

¹⁷And the Lord is the Spirit; and where the Spirit of the Lord [is], there [is] liberty;

¹⁸No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.

¹⁸and we all, with unvailed face, the glory of the Lord beholding in a mirror, to the same image are being transformed, from glory to glory, even as by the Spirit of the Lord.