¹Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

¹Words of a preacher, son of David, king in Jerusalem:

²Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.

²Vanity of vanities, said the Preacher, Vanity of vanities: the whole [is] vanity.

³Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?

³What advantage [is] to man by all his labour that he laboureth at under the sun?

⁴Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.

⁴A generation is going, and a generation is coming, and the earth to the age is standing.

⁵A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.

⁵Also, the sun hath risen, and the sun hath gone in, and unto its place panting it is rising there.

⁶Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.

⁶Going unto the south, and turning round unto the north, turning round, turning round, the wind is going, and by its circuits the wind hath returned.

⁷Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.

⁷All the streams are going unto the sea, and the sea is not full; unto a place whither the streams are going, thither they are turning back to go.

⁸Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.

⁸All these things are wearying; a man is not able to speak, the eye is not satisfied by seeing, nor filled is the ear from hearing.

⁹Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.

⁹What [is] that which hath been? it [is] that which is, and what [is] that which hath been done? it [is] that which is done, and there is not an entirely new thing under the sun.

¹⁰Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.

¹⁰There is a thing of which [one] saith: `See this, it [is] new!` already it hath been in the ages that were before us!

¹¹Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.

¹¹There is not a remembrance of former [generations]; and also of the latter that are, there is no remembrance of them with those that are at the last.

¹²Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme

¹²I, a preacher, have been king over Israel in Jerusalem.

¹³a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

¹³And I have given my heart to seek and to search out by wisdom concerning all that hath been done under the heavens. It [is] a sad travail God hath given to the sons of man to be humbled by it.

¹⁴Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.

¹⁴I have seen all the works that have been done under the sun, and lo, the whole [is] vanity and vexation of spirit!

¹⁵To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.

¹⁵A crooked thing [one] is not able to make straight, and a lacking thing is not able to be numbered.

¹⁶Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,

¹⁶I — I spake with my heart, saying, `I, lo, I have magnified and added wisdom above every one who hath been before me at Jerusalem, and my heart hath seen abundantly wisdom and knowledge.

¹⁷preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;

¹⁷And I give my heart to know wisdom, and to know madness and folly: I have known that even this [is] vexation of spirit;

¹⁸lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.

¹⁸for, in abundance of wisdom [is] abundance of sadness, and he who addeth knowledge addeth pain.`