1A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, kým neprijdú dni zlého, a nepriblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľuby;
1Remember also thy Creators in days of thy youth, While that the evil days come not, Nor the years have arrived, that thou sayest, `I have no pleasure in them.`
2kým sa nezatmie slnko i svetlo i mesiac i hviezdy, a kým sa nenavrátia husté oblaky po daždi,
2While that the sun is not darkened, and the light, And the moon, and the stars, And the thick clouds returned after the rain.
3toho dňa, keď sa budú triasť strážcovia domu, a nakrivia sa silní mužovia, a prestanú pracovať melúce, pretože ich bude málo, a zatmia sa tie, ktoré vyzerajú z okien,
3In the day that keepers of the house tremble, And men of strength have bowed themselves, And grinders have ceased, because they have become few. And those looking out at the windows have become dim,
4a zavrú sa dvere do ulice pri slabom zvuku mlyna a človek povstane na hlas vtáka, a mlčiac budú sa krčiť všetky dcéry veselého spevu;
4And doors have been shut in the street. When the noise of the grinding is low, And [one] riseth at the voice of the bird, And all daughters of song are bowed down.
5aj vysokého miesta sa budú báť a budú vidieť strachy na ceste; kvitnúť bude mandlový strom, a ťažko sa povlečie kobylka, a poruší sa žiadosť, lebo človek ide do domu svojej večnosti, a po ulici budú vôkol chodiť oplakávajúci;
5Also of that which is high they are afraid, And of the low places in the way, And the almond-tree is despised, And the grasshopper is become a burden, And want is increased, For man is going unto his home age-during, And the mourners have gone round through the street.
6kým sa neroztrhne strieborný povraz, a nerozrazí sa zlatá čaša, a nerozbije sa vedierce nad prameňom, a nerozláme sa kolo a padne do jamy,
6While that the silver cord is not removed, And the golden bowl broken, And the pitcher broken by the fountain, And the wheel broken at the well.
7a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.-
7And the dust returneth to the earth as it was, And the spirit returneth to God who gave it.
8Márnosť márnosti, riekol Kazateľ, a všetko márnosť.
8Vanity of vanities, said the preacher, the whole [is] vanity.
9A nad to, čo bol Kazateľ múdry, ešte vyučoval i ľud vedomosti a vyzvedal a zpytoval: složil množstvo prísloví.
9And further, because the preacher was wise, he still taught the people knowledge, and gave ear, and sought out — he made right many similes.
10Kazateľ hľadal, aby našiel vzácne slová a napísané veci pravé, slová pravdy.
10The preacher sought to find out pleasing words, and, written [by] the upright, words of truth.
11Slová múdrych sú jako pobádajúce ostne a jako hlboko zabité hreby výroky shromaždení múdrych, vydané od jedného pastiera.
11Words of the wise [are] as goads, and as fences planted [by] the masters of collections, they have been given by one shepherd.
12A nad to viac, môj synu, daj sa poučiť! Robeniu kníh nieto nijakého konca, a mnoho čítať je zomdlením tela.
12And further, from these, my son, be warned; the making of many books hath no end, and much study [is] a weariness of the flesh.
13Suma všetkého toho, čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka,
13The end of the whole matter let us hear: — `Fear God, and keep His commands, for this [is] the whole of man.
14pretože Bôh privedie každý skutok na súd i každú vec skrytú, už či je dobrá či zlá.
14For every work doth God bring into judgment, with every hidden thing, whether good or bad.`