¹Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.

¹To everything — a season, and a time to every delight under the heavens:

²Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené,

²A time to bring forth, And a time to die. A time to plant, And a time to eradicate the planted.

³čas zabíjaniu a čas hojeniu, čas boreniu a čas staväniu,

³A time to slay, And a time to heal, A time to break down, And a time to build up.

⁴čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu,

⁴A time to weep, And a time to laugh. A time to mourn, And a time to skip.

⁵čas hádzaniu kameňov a čas shromažďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania,

⁵A time to cast away stones, And a time to heap up stones. A time to embrace, And a time to be far from embracing.

⁶čas hľadaniu a čas trateniu, čas chráneniu a čas odhadzovaniu,

⁶A time to seek, And a time to destroy. A time to keep, And a time to cast away.

⁷čas trhaniu a čas sošívaniu, čas mlčaniu a čas hovoreniu,

⁷A time to rend, And a time to sew. A time to be silent, And a time to speak.

⁸čas milovaniu a čas nenávideniu, čas vojne a čas pokoju.

⁸A time to love, And a time to hate. A time of war, And a time of peace.

⁹Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?

⁹What advantage hath the doer in that which he is labouring at?

¹⁰Videl som zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

¹⁰I have seen the travail that God hath given to the sons of man to be humbled by it.

¹¹Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.

¹¹The whole He hath made beautiful in its season; also, that knowledge He hath put in their heart without which man findeth not out the work that God hath done from the beginning even unto the end.

¹²Viem, že nemajú ničoho lepšieho, než aby sa každý radoval a robil dobré vo svojom živote.

¹²I have known that there is no good for them except to rejoice and to do good during their life,

¹³Ale aj to, keď ktorýkoľvek človek jedol a pil a videl dobré z ktorejkoľvek svojej práce, je dar Boží.

¹³yea, even every man who eateth and hath drunk and seen good by all his labour, it [is] a gift of God.

¹⁴Viem, že všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním.

¹⁴I have known that all that God doth is to the age, to it nothing is to be added, and from it nothing is to be withdrawn; and God hath wrought that they do fear before Him.

¹⁵To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.

¹⁵What is that which hath been? already it is, and that which [is] to be hath already been, and God requireth that which is pursued.

¹⁶A ďalej som videl pod slnkom: miesto súdu, a tam bezbožnosť, a miesto spravedlivosti, a tam tiež bezbožnosť.

¹⁶And again, I have seen under the sun the place of judgment — there [is] the wicked; and the place of righteousness — there [is] the wicked.

¹⁷Povedal som vo svojom srdci: Bôh bude súdiť i spravedlivého i bezbožného, lebo každá vec má svoj čas, a tam sa prijde na každý skutok.

¹⁷I said in my heart, `The righteous and the wicked doth God judge, for a time [is] to every matter and for every work there.`

¹⁸Povedal som vo svojom srdci: Deje sa to pre synov človeka, aby ich Bôh cúdil, a aby videli, že sú si podobní hovädám.

¹⁸I said in my heart concerning the matter of the sons of man that God might cleanse them, so as to see that they themselves [are] beasts.

¹⁹Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť.

¹⁹For an event [is to] the sons of man, and an event [is to] the beasts, even one event [is] to them; as the death of this, so [is] the death of that; and one spirit [is] to all, and the advantage of man above the beast is nothing, for the whole [is] vanity.

²⁰Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.

²⁰The whole are going unto one place, the whole have been from the dust, and the whole are turning back unto the dust.

²¹Kto vie, či duch synov človeka vystupuje hore, alebo či duch hoviad sostupuje dolu do zeme?

²¹Who knoweth the spirit of the sons of man that is going up on high, and the spirit of the beast that is going down below to the earth?

²²A tak som videl, že nie je ničoho lepšieho nad to, než aby sa človek radoval vo svojich dielach, lebo to je jeho podiel. Lebo kto ho dovedie zpät, aby videl to, čo bude po ňom?

²²And I have seen that there is nothing better than that man rejoice in his works, for it [is] his portion; for who doth bring him in to look on that which is after him?