¹Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.

¹Better [is] a name than good perfume, And the day of death than the day of birth.

²Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.

²Better to go unto a house of mourning, Than to go unto a house of banqueting, For that is the end of all men, And the living layeth [it] unto his heart.

³Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.

³Better [is] sorrow than laughter, For by the sadness of the face the heart becometh better.

⁴Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.

⁴The heart of the wise [is] in a house of mourning, And the heart of fools in a house of mirth.

⁵Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.

⁵Better to hear a rebuke of a wise man, Than [for] a man to hear a song of fools,

⁶Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.

⁶For as the noise of thorns under the pot, So [is] the laughter of a fool, even this [is] vanity.

⁷Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.

⁷Surely oppression maketh the wise mad, And a gift destroyeth the heart.

⁸Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

⁸Better [is] the latter end of a thing than its beginning, Better [is] the patient of spirit, than the haughty of spirit.

⁹Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.

⁹Be not hasty in thy spirit to be angry, For anger in the bosom of fools resteth.

¹⁰Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.

¹⁰Say not thou, `What was it, That the former days were better than these?` For thou hast not asked wisely of this.

¹¹Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.

¹¹Wisdom [is] good with an inheritance, And an advantage [it is] to those beholding the sun.

¹²Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.

¹²For wisdom [is] a defense, money [is] a defence, And the advantage of the knowledge of wisdom [is], She reviveth her possessors.

¹³Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?

¹³See the work of God, For who is able to make straight that which He made crooked?

¹⁴V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.

¹⁴In a day of prosperity be in gladness, And in a day of evil consider. Also this over-against that hath God made, To the intent that man doth not find anything after him.

¹⁵Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.

¹⁵The whole I have considered in the days of my vanity. There is a righteous one perishing in his righteousness, and there is a wrong-doer prolonging [himself] in his wrong.

¹⁶Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?

¹⁶Be not over-righteous, nor show thyself too wise, why art thou desolate?

¹⁷Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?

¹⁷Do not much wrong, neither be thou a fool, why dost thou die within thy time?

¹⁸Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.

¹⁸[It is] good that thou dost lay hold on this, and also, from that withdrawest not thy hand, for whoso is fearing God goeth out with them all.

¹⁹Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.

¹⁹The wisdom giveth strength to a wise man, more than wealth the rulers who have been in a city.

²⁰Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

²⁰Because there is not a righteous man on earth that doth good and sinneth not.

²¹Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.

²¹Also to all the words that they speak give not thy heart, that thou hear not thy servant reviling thee.

²²Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.

²²For many times also hath thy heart known that thou thyself also hast reviled others.

²³Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.

²³All this I have tried by wisdom; I have said, `I am wise,` and it [is] far from me.

²⁴Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?

²⁴Far off [is] that which hath been, and deep, deep, who doth find it?

²⁵Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.

²⁵I have turned round, also my heart, to know and to search, and to seek out wisdom, and reason, and to know the wrong of folly, and of foolishness the madness.

²⁶A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.

²⁶And I am finding more bitter than death, the woman whose heart [is] nets and snares, her hands [are] bands; the good before God escapeth from her, but the sinner is captured by her.

²⁷Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,

²⁷See, this I have found, said the Preacher, one to one, to find out the reason

²⁸čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.

²⁸(that still my soul had sought, and I had not found), One man, a teacher, I have found, and a woman among all these I have not found.

²⁹Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.

²⁹See, this alone I have found, that God made man upright, and they — they have sought out many devices.