¹Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.

¹For the law having a shadow of the coming good things — not the very image of the matters, every year, by the same sacrifices that they offer continually, is never able to make perfect those coming near,

²Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?

²since, would they not have ceased to be offered, because of those serving having no more conscience of sins, having once been purified?

³Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.

³but in those [sacrifices] is a remembrance of sins every year,

⁴Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.

⁴for it is impossible for blood of bulls and goats to take away sins.

⁵Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.

⁵Wherefore, coming into the world, he saith, `Sacrifice and offering Thou didst not will, and a body Thou didst prepare for me,

⁶V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.

⁶in burnt-offerings, and concerning sin-offerings, Thou didst not delight,

⁷Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.

⁷then I said, Lo, I come, (in a volume of the book it hath been written concerning me,) to do, O God, Thy will;`

⁸Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,

⁸saying above — `Sacrifice, and offering, and burnt-offerings, and concerning sin-offering Thou didst not will, nor delight in,` — which according to the law are offered —

⁹potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;

⁹then he said, `Lo, I come to do, O God, Thy will;` he doth take away the first that the second he may establish;

¹⁰v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.

¹⁰in the which will we are having been sanctified through the offering of the body of Jesus Christ once,

¹¹A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.

¹¹and every priest, indeed, hath stood daily serving, and the same sacrifices many times offering, that are never able to take away sins.

¹²Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.

¹²And He, for sin one sacrifice having offered — to the end, did sit down on the right hand of God, —

¹³A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.

¹³as to the rest, expecting till He may place his enemies [as] his footstool,

¹⁴Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.

¹⁴for by one offering he hath perfected to the end those sanctified;

¹⁵A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:

¹⁵and testify to us also doth the Holy Spirit, for after that He hath said before,

¹⁶Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle

¹⁶`This [is] the covenant that I will make with them after those days, saith the Lord, giving My laws on their hearts, and upon their minds I will write them,`

¹⁷a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

¹⁷and `their sins and their lawlessness I will remember no more;`

¹⁸A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.

¹⁸and where forgiveness of these [is], there is no more offering for sin.

¹⁹Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -

¹⁹Having, therefore, brethren, boldness for the entrance into the holy places, in the blood of Jesus,

²⁰ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -

²⁰which way he did initiate for us — new and living, through the vail, that is, his flesh —

²¹a veľkého kňaza nad domom Božím,

²¹and a high priest over the house of God,

²²pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia

²²may we draw near with a true heart, in full assurance of faith, having the hearts sprinkled from an evil conscience, and having the body bathed with pure water;

²³a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.

²³may we hold fast the unwavering profession of the hope, (for faithful [is] He who did promise),

²⁴A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom

²⁴and may we consider one another to provoke to love and to good works,

²⁵neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

²⁵not forsaking the assembling of ourselves together, as a custom of certain [is], but exhorting, and so much the more as ye see the day coming nigh.

²⁶Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

²⁶For we — willfully sinning after the receiving the full knowledge of the truth — no more for sins doth there remain a sacrifice,

²⁷ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.

²⁷but a certain fearful looking for of judgment, and fiery zeal, about to devour the opposers;

²⁸Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,

²⁸any one who did set at nought a law of Moses, apart from mercies, by two or three witnesses, doth die,

²⁹a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!

²⁹of how much sorer punishment shall he be counted worthy who the Son of God did trample on, and the blood of the covenant did count a common thing, in which he was sanctified, and to the Spirit of the grace did despite?

³⁰Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.

³⁰for we have known Him who is saying, `Vengeance [is] Mine, I will recompense, saith the Lord;` and again, `The Lord shall judge His people;` —

³¹Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.

³¹fearful [is] the falling into the hands of a living God.

³²Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,

³²And call to your remembrance the former days, in which, having been enlightened, ye did endure much conflict of sufferings,

³³keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.

³³partly both with reproaches and tribulations being made spectacles, and partly having become partners of those so living,

³⁴Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.

³⁴for also with my bonds ye sympathised, and the robbery of your goods with joy ye did receive, knowing that ye have in yourselves a better substance in the heavens, and an enduring one.

³⁵Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.

³⁵Ye may not cast away, then, your boldness, which hath great recompense of reward,

³⁶Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.

³⁶for of patience ye have need, that the will of God having done, ye may receive the promise,

³⁷Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.

³⁷for yet a very very little, He who is coming will come, and will not tarry;

³⁸A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.

³⁸and `the righteous by faith shall live,` and `if he may draw back, My soul hath no pleasure in him,`

³⁹Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.

³⁹and we are not of those drawing back to destruction, but of those believing to a preserving of soul.