¹Mala tedy aj prvá smluva pravidlá svätoslužby a svetskú svätyňu.

¹It had, indeed, then (even the first tabernacle) ordinances of service, also a worldly sanctuary,

²Lebo ustrojený bol prvý stánok, v ktorom bol svietnik a stôl a predloženie chlebov, a ten sa zovie svätyňa.

²for a tabernacle was prepared, the first, in which was both the lamp-stand, and the table, and the bread of the presence — which is called `Holy;`

³A za druhou oponou bol stánok, zvaný svätyňa svätých,

³and after the second vail a tabernacle that is called `Holy of holies,`

⁴ktorý mal zlatý oltár na kadenie a truhlu smluvy, zo všetkých strán pokrytú zlatom, v ktorej bolo zlaté vedierce, obsahujúce mannu, potom palica Áronova, ktorá bola zakvitla, a dosky smluvy.

⁴having a golden censer, and the ark of the covenant overlaid all round about with gold, in which [is] the golden pot having the manna, and the rod of Aaron that budded, and the tables of the covenant,

⁵A nad ňou, nad truhlou, cherubi slávy, zatôňujúci pokrývku, zvanú zľutovnicu, o ktorých veciach hovoriť dopodrobna nie je teraz možno.

⁵and over it cherubim of the glory, overshadowing the mercy-seat, concerning which we are not now to speak particularly.

⁶Keď bolo toto všetko takto zariadené, do prvého stánku vchádzajú každého času kňazi, konajúci svätoslužby,

⁶And these things having been thus prepared, into the first tabernacle, indeed, at all times the priests do go in, performing the services,

⁷ale do tohto druhého raz za rok sám jediný najvyšší kňaz, nie bez krvi, ktorú ta nesie v obeť za seba a za nevedomostné hriechy ľudu,

⁷and into the second, once in the year, only the chief priest, not apart from blood, which he doth offer for himself and the errors of the people,

⁸čím dáva Svätý Duch na javo, že ešte nie je zjavená cesta do svätyne, kým ešte prvý stán má svoje státie,

⁸the Holy Spirit this evidencing that not yet hath been manifested the way of the holy [places], the first tabernacle having yet a standing;

⁹a ktorý je podobenstvom na terajší čas, v ktorom sa donášajú v obeť dary a obeti, ktoré nemôžu v svedomí zdokonaliť toho, kto svätoslúži,

⁹which [is] a simile in regard to the present time, in which both gifts and sacrifices are offered, which are not able, in regard to conscience, to make perfect him who is serving,

¹⁰jedine na základe pokrmov, nápojov a rozličných umývaní, čo všetko sú telesné ustanovenia, uložené do času napravenia.

¹⁰only in victuals, and drinks, and different baptisms, and fleshly ordinances — till the time of reformation imposed upon [them].

¹¹Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobrého, väčším a dokonalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie stánom tohoto stvorenia,

¹¹And Christ being come, chief priest of the coming good things, through the greater and more perfect tabernacle not made with hands — that is, not of this creation —

¹²ani nie krvou kozlov a teliat, ale svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie.

¹²neither through blood of goats and calves, but through his own blood, did enter in once into the holy places, age-during redemption having obtained;

¹³Lebo jestli krv kozlov a býkov a popol jalovice, kropiaci zobecnených, poškvrnených, posväcuje na čistotu tela,

¹³for if the blood of bulls, and goats, and ashes of an heifer, sprinkling those defiled, doth sanctify to the purifying of the flesh,

¹⁴o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúžili živému Bohu.

¹⁴how much more shall the blood of the Christ (who through the age-during Spirit did offer himself unblemished to God) purify your conscience from dead works to serve the living God?

¹⁵A preto je prostredníkom novej smluvy, aby, keď sa stala smrť na vykúpenie z prestúpení za prvej smluvy, dostali zasľúbenie večného dedičstva tí, ktorí sú povolaní.

¹⁵And because of this, of a new covenant he is mediator, that, death having come, for redemption of the transgressions under the first covenant, those called may receive the promise of the age-during inheritance,

¹⁶Lebo tam, kde je smluva čiže záveť a keď má mať platnosť, je nevyhnutne potrebné, aby bola donesená, to jest zistená smrť toho, kto učinil tú smluvu čiže záveť.

¹⁶for where a covenant [is], the death of the covenant-victim to come in is necessary,

¹⁷Lebo záveť je pevná až pri mŕtvych, keďže nemá nikdy moci, kým žije ten, kto učinil záveť.

¹⁷for a covenant over dead victims [is] stedfast, since it is no force at all when the covenant-victim liveth,

¹⁸Z tej príčiny ani tamtá prvá smluva nebola posvätená bez krvi.

¹⁸whence not even the first apart from blood hath been initiated,

¹⁹Lebo keď podľa zákona predniesol Mojžiš všetkému ľudu všetky prikázania a vzal krv teliat a kozlov s vodou a s purpuro-červenou vlnou a s yzopom, pokropil i samu knihu i všetok ľud

¹⁹for every command having been spoken, according to law, by Moses, to all the people, having taken the blood of the calves and goats, with water, and scarlet wool, and hyssop, he both the book itself and all the people did sprinkle,

²⁰a povedal: Toto je krv smluvy, ktorú prikázal u vás Bôh.

²⁰saying, `This [is] the blood of the covenant that God enjoined unto you,`

²¹Ale i stán i všetky nádoby svätoslužby podobne pokropil krvou.

²¹and both the tabernacle and all the vessels of the service with blood in like manner he did sprinkle,

²²A skoro všetko sa krvou očisťuje podľa zákona, a bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie.

²²and with blood almost all things are purified according to the law, and apart from blood-shedding forgiveness doth not come.

²³Bolo tedy nevyhnutne potrebné, aby sa obrazy vecí, ktoré sú v nebesiach, tým očisťovaly, ale samy nebeské lepšími obeťami ako tieto.

²³[It is] necessary, therefore, the pattern indeed of the things in the heavens to be purified with these, and the heavenly things themselves with better sacrifices than these;

²⁴Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás.

²⁴for not into holy places made with hands did the Christ enter — figures of the true — but into the heaven itself, now to be manifested in the presence of God for us;

²⁵Ani nie, aby sa často obetoval, ako čo najvyšší kňaz každý rok vchádza do svätyne s cudzou krvou,

²⁵nor that he may many times offer himself, even as the chief priest doth enter into the holy places every year with blood of others;

²⁶keďže by bol musel mnoho ráz trpieť od založenia sveta. Ale teraz pri skonaní vekov zjavil sa raz navždy na odstránenie hriechu svojou obeťou.

²⁶since it had behoved him many times to suffer from the foundation of the world, but now once, at the full end of the ages, for putting away of sin through his sacrifice, he hath been manifested;

²⁷A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd,

²⁷and as it is laid up to men once to die, and after this — judgment,

²⁸tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí ho očakávajú, na spasenie.

²⁸so also the Christ, once having been offered to bear the sins of many, a second time, apart from a sin-offering, shall appear, to those waiting for him — to salvation!