1Beda tebe, ktorý pustošíš, hocaj si sám nebol pustošený, a ktorý robíš neverne, hoci tebe nerobili neverne! Keď prestaneš pustošiť, budeš spustošený; keď sa narobíš neverne, urobia tebe neverne.
1Wo, spoiler! and thou not spoiled, And treacherous! and they dealt not treacherously with thee, When thou dost finish, O spoiler, thou art spoiled, When thou dost finish dealing treacherously, They deal treacherously with thee.
2Hospodine, zmiluj sa nad nami; na teba očakávame. Buď ich ramenom každého rána, ovšem našou záchranou v čase súženia.
2O Jehovah, favour us, for thee we have waited, Be their arm, in the mornings, Yea, our salvation in time of adversity.
3Od zvuku hrmotu budú utekať národy; od tvojho vyvýšenia sa rozpŕchnu sa pohania.
3From the voice of a multitude fled have peoples, From thine exaltation scattered have been nations.
4A vaša korisť sa bude sberať, ako čo chrústi sberajú zeleň; ako behajú chrobáci za potravou, tak budú behať za ňou.
4And gathered hath been your spoil, A gathering of the caterpillar, As a running to and fro of locusts is he running on it.
5Hospodin bude vyvýšený, lebo prebýva na výsosti; naplní Sion súdom a spravedlivosťou.
5Set on high is Jehovah, for He is dwelling on high, He filled Zion [with] judgment and righteousness,
6A bude stálosť za tvojich čias, hojnosť rôzneho spasenia, múdrosti a známosti. Bázeň Hospodinova bude jeho pokladom.
6And hath been the stedfastness of thy times, The strength of salvation, wisdom, and knowledge, Fear of Jehovah — it [is] His treasure.
7Hľa, ich hrdinovia kričia vonku; poslovia pokoja plačú horko;
7Lo, `Their Ariel,` they have cried without, Messengers of peace do weep bitterly.
8spustly hradské; už nie je toho, kto by išiel cestou; zrušil smluvu, opovrhol mestami, nepovážil človeka za nič.
8Desolated have been highways, Ceased hath he who passeth along the path, He hath broken covenant, He hath despised enemies, He hath not esteemed a man.
9Smúti, zomdlieva zem: Libanon sa hanbí, vädne; Sáron je ako púšť, a z plodov otrasený je Bázan i Karmel.
9Mourned, languished hath the land, Confounded hath been Lebanon, Withered hath been Sharon as a wilderness, And shaking are Bashan and Carmel.
10Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa povznesiem.
10Now, do I arise, saith Jehovah, Now I am exalted, now I am lifted up.
11Tehotnejete suchou trávou rodíte strnisko; váš duch je oheň ktorý vás strávi.
11Ye conceive chaff, ye bear stubble, Your spirit! — fire devoureth you.
12A národy budú pálením vápna; budú jako zoťaté bodliaky, ktoré sa spália ohňom.
12And peoples have been [as] burnings of lime, Thorns, as sweepings, with fire they burn.
13Počujte, ďalekí, čo som učinil, a poznajte, blízki, moju hrdinskú silu!
13Hear, ye far off, that which I have done, And know, ye near ones, My might.
14Zdesili sa na Sione hriešnici; strach pochytil pokrytcov, až sa trasú a hovoria: Kto nám bude bývať pri zožierajúcom ohni? Kto nám bude bývať pri večnom žehu?!
14Afraid in Zion have been sinners, Seized hath trembling the profane: Who doth dwell for us — consuming fire, Who doth dwell for us — burnings of the age?
15Ten, kto chodí v spravedlivosti a hovorí pravdu; kto pohŕda ziskom z útisku; kto otriasa svoje ruky, aby neprijal úplatného daru; kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul zvodu vyliať krv, a kto pevne zaviera svoje oči, aby nehľadel na zlé.
15Whoso is walking righteously, And is speaking uprightly, Kicking against gain of oppressions, Shaking his hands from taking hold on a bribe, Stopping his ear from hearing of blood, And shutting his eyes from looking on evil,
16Ten bude bývať na výšinách, hrady na skalách budú jeho vysokým útočišťom, jeho chlieb bude daný, jeho voda istá.
16He high places doth inhabit, Strongholds of rock [are] his high tower, His bread hath been given, his waters stedfast.
17Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho kráse, uvidia zem ďalekých.
17A king in his beauty, see do thine eyes, They see a land afar off.
18Tvoje srdce bude rozmýšľať o niekdajšom strachu a povieš: Kde je ten, kto zapisuje? Kde je, kto váži daň? Kde ten, kto počíta veže?
18Thy heart doth meditate terror, Where [is] he who is counting? Where [is] he who is weighing? Where [is] he who is counting the towers?
19Neuvidíš viacej uktrutného ľudu bezočivého, ľudu hlbokých rtov, ktorých neznáš, cudzieho jazyka, ktorému nerozumieš.
19The strong people thou seest not, A people deeper of lip than to be understood, Of a scorned tongue, there is no understanding.
20Pozri na Sion, mesto našej výročnej slávnosti, nech vidia tvoje oči Jeruzalem, bezpečné obydlie pokoja, stán, ktorý sa neprenáša, ktorého koly sa nepohnú zo svojho miesta na večnosť, a niktorý z jeho povrazov sa neroztrhne.
20See Zion, the city of our meetings, Thine eyes see Jerusalem a quiet habitation, A tent not taken down, Not removed are its pins for ever, And none of its cords are broken.
21Ale tam nám je slávny Hospodin, tam miesto riek širokých tokov, po ktorom nepojde loď s veslami, ani ho neprejde mohutná loď vojenná.
21But there mighty [is] Jehovah for us, A place of rivers — streams broad of sides, No ship with oars doth go into it, And a mighty ship doth not pass over it.
22Lebo Hospodin náš sudca, Hospodin náš zákonodarca, Hospodin náš kráľ, on nás spasí.
22For Jehovah our judge, Jehovah our lawgiver, Jehovah our king — He doth save us.
23Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia podstavca svojho sťažňa, nerozvinú vlajky! Vtedy bude rozdelené až mnoho koristi, ešte len aj chromí na nohy budú chvátať korisť,
23Left have been thy ropes, They strengthen not rightly their mast, They have not spread out a sail, Then apportioned hath been a prey of much spoil, The lame have taken spoil.
24takže nepovie nikto z obyvateľov: Som chorý. Ľud, ktorý bude bývať v ňom, bude ľudom, ktorému je odpustená neprávosť.
24Nor doth an inhabitant say, `I was sick,` The people that is dwelling in it, is forgiven of iniquity!