1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
1And Eliphaz the Temanite answereth and saith: —
2Či prospeje niečím človek silnému Bohu? Ale istotne sebe prospeje rozumný.
2To God is a man profitable, Because a wise man to himself is profitable?
3Či bude mať Všemohúci niečo z toho, keď budeš spravedlivý? Alebo či bude mať z toho nejaký zisk, keď budeš robiť tak, aby boly tvoje cesty bezúhonné?
3Is it a delight to the Mighty One That thou art righteous? is it gain, That thou makest perfect thy ways?
4Či ťa azda bude kárať preto, že sa ťa bojí, pojde s tebou v súd?
4Because of thy reverence Doth He reason [with] thee? He entereth with thee into judgment:
5Či nie je tvoja zlosť veľká? A nie je konca tvojim neprávostiam.
5Is not thy wickedness abundant? And there is no end to thine iniquities.
6Lebo si brával záloh od svojich bratov bez príčiny a svliekal si rúcho s nahých.
6For thou takest a pledge of thy brother for nought, And the garments of the naked Thou dost strip off.
7Nenapojil si ustatého vodou a lačnému si odoprel chleba.
7Thou causest not the weary to drink water, And from the hungry thou withholdest bread.
8A tak mal zem človek silného ramena a súc váženou osobou býval v nej.
8As to the man of arm — he hath the earth, And the accepted of face — he dwelleth in it.
9Vdovy si preč posielal s prázdnym, a ramená sirôt boly drtené.
9Widows thou hast sent away empty, And the arms of the fatherless are bruised.
10Preto sú vôkol teba osídla a strach ťa predesil znenazdania,
10Therefore round about thee [are] snares, And trouble thee doth fear suddenly.
11alebo tma, že nevidíš, a záplava vody ťa pokryla.
11Or darkness — thou dost not see, And abundance of waters doth cover thee.
12Či nie je Bôh vysoký jako nebesia? A vidz vrchol hviezd, že sú vysoko!
12Is not God high [in] heaven? And see the summit of the stars, That they are high.
13A hovoríš: Čože vie silný Bôh?! Či bude súdiť v mrákave?
13And thou hast said, `What — hath God known? Through thickness doth He judge?
14Oblaky sú mu skrýšou, takže nevidí a chodí sem a ta po okruhu nebies.
14Thick clouds [are] a secret place to Him, And He doth not see;` And the circle of the heavens He walketh habitually,
15Či budeš pozorovať cestu predošlého veku, ktorou kráčali mužovia márnosti,
15The path of the age dost thou observe, That men of iniquity have trodden?
16ktorí boli vyrvaní pred časom, a ktorých základ bol nakoniec ako rozliata rieka?
16Who have been cut down unexpectedly, A flood is poured out on their foundation.
17Ktorí hovorievali silnému Bohu: Ujdi od nás! A že čo im učiní Všemohúci?
17Those saying to God, `Turn aside from us,` And what doth the Mighty One to them?
18Kým on naplňoval ich domy dobrým. Ale rada bezbožných je ďaleko odo mňa.-
18And he hath filled their houses [with] good: (And the counsel of the wicked Hath been far from me.)
19Spravedliví to uvidia a budú sa radovať, a nevinný sa im vysmeje a povie:
19See do the righteous and they rejoice, And the innocent mocketh at them,
20Áno, tak je; vyhladený je ten, ktorý bol povstal proti nám a ich ostatok strávil oheň.
20`Surely our substance hath not been cut off, And their excellency hath fire consumed.`
21Nože si zvykni s ním a maj pokoj, tak prijde na teba dobré.
21Acquaint thyself, I pray thee, with Him, And be at peace, Thereby thine increase [is] good.
22Prijmi, prosím, zákon z jeho úst a slož jeho reči vo svojom srdci.
22Receive, I pray thee, from His mouth a law, And set His sayings in thy heart.
23Jestli sa navrátiš k Všemohúcemu, budeš zase vybudovaný, a jestli vzdiališ neprávosť od svojich stánov.
23If thou dost return unto the Mighty Thou art built up, Thou puttest iniquity far from thy tents.
24A slož do prachu zlato a medzi skalie potokov zlato z Ofíra.
24So as to set on the dust a defence, And on a rock of the valleys a covering.
25A tak bude Všemohúci tvojím zlatom i striebrom najkrásnejšieho lesku tebe.
25And the Mighty hath been thy defence, And silver [is] strength to thee.
26Lebo vtedy sa budeš kochať vo Všemohúcom a pozdvihneš svoju tvár k Bohu.
26For then on the Mighty thou delightest thyself, And dost lift up unto God thy face,
27Budeš sa mu pokorne modliť, a vyslyší ťa, a splníš svoje sľuby.
27Thou dost make supplication unto Him, And He doth hear thee, And thy vows thou completest.
28Keď povieš slovo, že bude to či to, bude ti stáť, a svetlo bude žiariť na tvoje cesty.
28And thou decreest a saying, And it is established to thee, And on thy ways hath light shone.
29A keby viedly dolu do pokory, povieš: Bude povýšenie. A toho, kto je ponížených očí, zachráni.
29For they have made low, And thou sayest, `Lift up.` And the bowed down of eyes he saveth.
30A jestli vytrhne toho, kto nie je bez viny, doista bude vytrhnutý čistotou tvojich rúk.
30He delivereth the not innocent, Yea, he hath been delivered By the cleanness of thy hands.