1Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
1After this hath Job opened his mouth, and revileth his day.
2A tak odpovedal Job a riekol:
2And Job answereth and saith: —
3Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
3Let the day perish in which I am born, And the night that hath said: `A man-child hath been conceived.`
4Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
4That day — let it be darkness, Let not God require it from above, Nor let light shine upon it.
5nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
5Let darkness and death-shade redeem it, Let a cloud tabernacle upon it, Let them terrify it as the most bitter of days.
6Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
6That night — let thick darkness take it, Let it not be united to days of the year, Into the number of months let it not come.
7Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
7Lo! that night — let it be gloomy, Let no singing come into it.
8Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
8Let the cursers of day mark it, Who are ready to wake up Leviathan.
9Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
9Let the stars of its twilight be dark, Let it wait for light, and there is none, And let it not look on the eyelids of the dawn.
10pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
10Because it hath not shut the doors Of the womb that was mine! And hide misery from mine eyes.
11Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
11Why from the womb do I not die? From the belly I have come forth and gasp!
12Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
12Wherefore have knees been before me? And what [are] breasts, that I suck?
13Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
13For now, I have lain down, and am quiet, I have slept — then there is rest to me,
14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
14With kings and counsellors of earth, These building wastes for themselves.
15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
15Or with princes — they have gold, They are filling their houses [with] silver.
16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
16(Or as a hidden abortion I am not, As infants — they have not seen light.)
17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
17There the wicked have ceased troubling, And there rest do the wearied in power.
18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
18Together prisoners have been at ease, They have not heard the voice of an exactor,
19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
19Small and great [are] there the same. And a servant [is] free from his lord.
20Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
20Why giveth He to the miserable light, and life to the bitter soul?
21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
21Who are waiting for death, and it is not, And they seek it above hid treasures.
22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
22Who are glad — unto joy, They rejoice when they find a grave.
23Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
23To a man whose way hath been hidden, And whom God doth shut up?
24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
24For before my food, my sighing cometh, And poured out as waters [are] my roarings.
25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
25For a fear I feared and it meeteth me, And what I was afraid of doth come to me.
26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.
26I was not safe — nor was I quiet — Nor was I at rest — and trouble cometh!