¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

¹And Eliphaz the Temanite answereth and saith: —

²Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

²Hath one tried a word with thee? — Thou art weary! And to keep in words who is able?

³Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

³Lo, thou hast instructed many, And feeble hands thou makest strong.

⁴tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

⁴The stumbling one do thy words raise up, And bowing knees thou dost strengthen.

⁵A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

⁵But now, it cometh in unto thee, And thou art weary; It striketh unto thee, and thou art troubled.

⁶Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

⁶Is not thy reverence thy confidence? Thy hope — the perfection of thy ways?

⁷Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

⁷Remember, I pray thee, Who, being innocent, hath perished? And where have the upright been cut off?

⁸Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

⁸As I have seen — ploughers of iniquity, And sowers of misery, reap it!

⁹Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

⁹From the breath of God they perish, And from the spirit of His anger consumed.

¹⁰Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

¹⁰The roaring of a lion, And the voice of a fierce lion, And teeth of young lions have been broken.

¹¹starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

¹¹An old lion is perishing without prey, And the whelps of the lioness do separate.

¹²Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

¹²And unto me a thing is secretly brought, And receive doth mine ear a little of it.

¹³V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

¹³In thoughts from visions of the night, In the falling of deep sleep on men,

¹⁴nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

¹⁴Fear hath met me, and trembling, And the multitude of my bones caused to fear.

¹⁵Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

¹⁵And a spirit before my face doth pass, Stand up doth the hair of my flesh;

¹⁶Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

¹⁶It standeth, and I discern not its aspect, A similitude [is] over-against mine eyes, Silence! and a voice I hear:

¹⁷Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

¹⁷`Is mortal man than God more righteous? Than his Maker is a man cleaner?

¹⁸Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

¹⁸Lo, in His servants He putteth no credence, Nor in His messengers setteth praise.`

¹⁹A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

¹⁹Also — the inhabitants of houses of clay, (Whose foundation [is] in the dust, They bruise them before a moth.)

²⁰Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

²⁰From morning to evening are beaten down, Without any regarding, for ever they perish.

²¹Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.

²¹Hath not their excellency been removed with them? They die, and not in wisdom!